Lampropeltis calligaster

Lampropeltis calligaster (Prairie and Mole Kingsnake)

Lampropeltis calligaster calligaster sa v USA nazývajú Prairie kingsnakes, vyskytujúci sa na západnej časti USA a  poddruh z východnej časti, Lampropeltis calligaster rhombomaculata sa nazýva Mole kingsnake. Lampropeltis calligaster occipitolineata (South Florida Mole Snake) bol objavený len nedávno v r. 1987 a má v anglickom názve pridané meno Mole, čiže patrí do skupiny Mole Kingsnakes. Pocet L. c.  occipitolineata sa v prírode odhaduje na desiatky kusov. Calligaster sú korálovky strednej veľkosti a dorastajú do dĺžky 80 – 100 cm.  Poddruhy  calligaster a rhombomaculata existujú v dvoch farebných variantoch svetlý a tmavý. Poddruh occipitolineata bol doposial videný len v jednej a to svetlej forme. Lampropeltis calligaster sa vyskytuje v centrálnej časti USA, v blízkosti Baltimore a smerom na juh k jazeru  Okeechobee na juhu Floridy. Calligaster ja had s nočnou aktivitou a samci sa presúvajú sa z miesta na miesto hlavne na jar, kedy vyhľadávajú vhodné samice na párenie. „Albino“ a „striped“ variant tejto korálovky bol objavený v prírode a je úspešne rozmnožovaný v zajatí. Albino calligaster je po vyliahnutí veľmi pekne sfarbený. Jeho kriedovo biele telo ja pokryté jahodovo červenými polo sedlami, ale neskôr sa červená farbe stráca a stávajú sa menej farebne atraktívnymi.
FOTO: http://picasaweb.google.com/lh/photo/ESrymqoJ1umQ641Tb_aeiQ

Lampropeltis pyromelana

Lampropeltis pyromelana (Sonoran Mountain Kingsnake)

Pyromelana je tvor žijúci vo vyšších nadmorských výškach. Vyskytuje sa v ihličnatých a listnatých lesoch od 900 do 2700 m n.m. Štyri poddruhy lampropeltis pyromelana sa od seba líšia počtom prstencov a šupín a takisto žijú v rôznych nadmorských výškach. To, že žijú v rôznych nadmorských výškach zabraňuje vzájomnému kríženiu poddruhov a tým sa zachováva ich genetická čistota. Jednotlivé poddruhy pyromelany sú viac či menej vyhľadávané chovateľmi kvôli ich lesku a vysokému kontrastu farieb. Všetky poddruhy majú súmerné perstence jasne červenej , sýto čiernej a jasne bielej farby. Jeden poddruh je krajší ako druhý a jediný ktorý sa nenanchádza na území USA je L. P. Knoblochi, prekrásny had z hôr Chihuahua (Mexico). Chov pyromelany je jednoduchý, ale pre rozmnožovanie potrebuje bezpodmienečne hybernáciu - zazimovanie. Ak je pyromelana chovaná len pre potešenie, zazimovanie nie je potrebné.
FOTO: Lampropeltis pyromelana knoblochi, www.spsnakes.com

Novinky na Lampropeltis.sk a Bannery

               Novinky na Lampropeltis.sk

               3. Septembra 2010
               - pridaná možnosť odosielania súkromných správ pre registrovaných členov 
               30. Augusta 2010
               - pridané video od BBC a MF dnes Hybernujú aj vtáci ? Hybernujú plazy len v zime?
               16. Augusta 2010
               - do kalendára na mesiac september pridaná akcia  Akvatera Trnava
               28. Júla 2010
               - pridaná predpoveď počasia pre vaše hady aby  nemrzli
               25. Júla 2010
               - pridaný článok o lampropeltis calligaster   Lampropeltis calligaster  
               19. Júla 2010
               - pridané videá s ukážkami rozkŕmovania hadov  Násilné kŕmenie           
               09. Júla 2010
               - upravené a pridané www odkazy
               04. Júla 2010
               - pre začínajúcich fotografov pridaná ukážka úpravy pozadia Zmena pozadia
               02. Júla 2010
               - pridané videá s ukážkami palpovania a sondovania hadov, Určovanie pohlavia
               25. Júna 2010
               - vo fotogalérii uverejnený fotopríbeh Ako vylepšiť vzhľad terária
               24. Júna 2010
               - do fóra Lampropeltis.sk pridané pekné foto L. T. Hondurensis farebné formy
               22. Júna 2010
               - uverejnený článok Lampropeltis pyromelana
               20. Júna 2010
               - do www odkazov pridaný odkaz na SnakeBytes TV  stránka s videami
               15. Júna 2010
               - do kalendára na mesiac september pridaná akcia TERRANO FAUNA Trnava
               13. Júna 2010
               - do fotogalérie pridaný fotopríbeh Korálovka a vajíčko
               12. Júna 2010
               - pridané video od Tommyho z fóra Lampropelti.sk - Ďateľ samovrah   

           
               


               

             

              

Webové prepojenia - Bannery

               Bannery k webovým prepojeniam
               (» Webové prepojenia)
            

           
               
               
              

               

                

              

                                                                     

Poviedka o kŕmení

Poviedka o kŕmení 

Nič múdre sa z nej síce nikto nedozvie, ale snáď vás aspoň pobaví, ak si nájdete tých pár minút si ju prečítať. Upozorňujem, že skúseným teraristom - hadiarom tam nič zvláštne pripadať nebude, ale ostatným ľuďom sa isté veci o hadoch zdajú čudné, ale veď to sa už dočítate.
Prajem príjemné čítanie.

Trávenie času

Je pondelok. Pondelok večer. Je čas. Pýtate sa, čas na čo? Čas na kŕmenie. Nie, nejdem kojiť dieťa, dieťa nemám. Mám iného malého tvora – hada. Mrazí vás? Dúfam, že nie, hady totiž neznášajú zimu. Späť. Kŕmenie, príprava kŕmenia. Had čaká v terárku, vidno mu len kúsok tela – hlavu, má ju podopretú o kameň a ostatnú časť tela má ukrytú v skrýši.

Odchádzam k mrazáku. Teraz asi nechápete. Najprv splietam niečo o kŕmení, potom, že hady neznášajú zimu a teraz mrazák – nesúvislá súvislosť? Lenže vy neviete, čo je v ňom. Zrejme asi viete, čo také hady žerú. Myši. Takže, čo robím v mrazáku? Predsa hľadám myš. Máte nechápavý pohľad, nemusím sa na vás ani dívať. Čo robí myš v mrazáku? Čo asi, mrazí sa. Čo asi robíte vy s mäsom, ktoré nespotrebujete na obed? Zmrazíte ho. A čo robím ja s myšami, ktoré neskŕmim? Zamrazím ich. Tak, už vám svitlo? Hady žerú aj živé, aj mŕtve myši. A keďže mi tu momentálne živá nepobehuje, vystačím si s tou z mrazničky.

Vyberám z mrazáku malú škatuľku s nápisom MYŠKY. To aby ich náhodu raz mamina nespravila na večeru nám, akože perkelt alebo tak. Otváram škatuľku, vyberiem vhodnú veľkosť a ostatné odložím späť. Tú moju beriem do kuchyne, vložím ju do misky s teplou vodou a nechám rozmŕzať. Opisovanie roztápajúceho sa myšieho mäsa vynechám, i tak som to nikdy podrobne nesledovala.

Pristupujem k teráriu, vidím na malom, aký je nedočkavý, ale vidím to len ja, pretože už ho poznám. Na ostatných pôsobí dosť flegmaticky, myš - nemyš. Akoby nevnímal svet okolo, hľadí dopredu – hypnoticky. Približujem sa, holíča držím v ruke za chvost. Príde mi na chvíľku také čudné, držať mŕtvu myš. Vynára sa mi myšlienka, keď som prvýkrát kŕmila živou myšou. Aj vtedy to bolo čudné. Vzala som jej život, teda ja som ju nezjedla, ale ja som ju nechala napospas osudu. Toto však nie je také čudné, už je mŕtva. Príde mi to dosť morbídne, držať nehybnú mŕtvu myš. Potom ma však prejdú tieto myšlienky a spomeniem si na hada. Isto je hladný. Nejaký čas nedostal nič, zvliekal sa. Často si robím srandu: „Ešte párkrát sa zvlečie a budem mať novú kabelku!“. Kabelku však nechcem, čo s ňou.

Stojím tam, s tou mŕtvolou v ruke a premýšľam Vložím mu ju tam len tak, nech hľadá, alebo ho nebudem trápiť? Volím druhú možnosť. Myš držím v ruke a priblížim sa s ňou k jeho hlave. Zaregistroval. Vystrkuje jazýček a očami hypnotizuje korisť. Hýbem s ňou doprava, doľava – oči i jazýček idú plynulo s mojimi pohybmi. Nebudem zlá, prestanem s tou hrou. Moja ruka zastala. Had skúma situáciu. Teraz! To bola akcia. Blesková rýchlosť jeho vymrštenia do vzduchu k myši ma vyľakala. Ako vždy. Takmer sa ovinul okolo mojej ruky, ale už som myš pustila, už je iba jeho. Vždy keď takto kŕmim, zľaknem sa. Nie hada, čo už by mi spravil. Je to reflex, obranný mechanizmus môjho mozgu, mojej ruky.

Aha ho! Ako ju súka dnu. Rozťahuje papuľku. Vždy ma to fascinuje. Vyzerá vtedy smiešne a z istého pohľadu sa mi vtedy až tak nepáči. Je taký čudne roztiahnutý a je mi ho aj trochu ľúto, že nemá ruky. A ja mu ju tam posúvať predsa nebudem, nezničím úplne inštinkt lovca. Chúďatko. Teraz neviem, či on, preto ako do seba tlačí tú myš, alebo tá myš. Už trčia len zadné nohy. Nohy a chvost. Pripomína mi to dokumentárny film, čo som videla v televízii.

Už je koniec. Už len posledné zívnutie, napravenie papuľky. Potom jeho spýtavý pohľad, či je koniec. Jasné že je koniec, nech sa len na seba pozrie, akú tam má guču! Čo by ešte chcel? Pochopil. Plazí sa spokojný s plným bruchom do skrýše. Zase ho pár dní neuvidím. Bude tráviť. Tráviť čas trávením myši.

Ďakujem za čas strávený pri čítaní môjho výplodu.

Adriána Dudová