Korálovka (hadiarka, štíhlovka) – taxonómia.

Korálovky, štíhlovky rodu Lampropeltis sú malé až stredne veľké hady a vyskytujú sa v severnej, strednej a južnej Amerike. Žijú v púšťach, horách a lesoch a živia sa jaštericami, inými hadmi, vtákmi a cicavcami. Rozmnožujú sa vajíčkami a niektoré druhy (triangulum) majú nápadné sfarbenie červených, čiernych a bielych obrúčok napodobňujúce koralovce (z čeľade Elapidae – príbuzenstvo kobier). Predpokladám, že z tohto vyplýva ich na Slovensku udomácnený názov korálovky. V literatúre som našiel pomenovanie pre lampropeltis triangulum falošné koralovce, pretože sa chránia v prírode tým, že napodobňujú sfarbením jedovaté koralovce.

Dlhé storočia boli spájané mýty o hadoch so strachom ale aj obdivom. Rovnaká skupina ľudí, ktorá pokladá hadov za škaredé, odporné, slizké, studenokrvné zvieratá sa na ne chodí dívať do zoologických záhrad, aby ich obdivovali. Had ako symbol sa používal už v minulosti a používa sa napríklad v zdravotníctve dodnes. Za posledné desaťročia sa vnímanie hadov mení. Herpetológia (veda zaoberajúca sa štúdiom plazov a jašterov) sa stáva pre mnohých ľudí koníčkom a jej popularita rastie. O chov hadov sa zaujíma čím ďalej tým viac ľudí, rôzneho veku, pohlavia a vzdelania. Verejné podujatia, výuka, televízia a knihy prispievajú k zvyšovaniu záujmu širokej verejnosti o tieto zvierará.

Medzi chovateľmi koluje otázka, aký je správny slovenský názov pre hady rodu Lampropeltis. Prepokladám, že pomenovanie korálovka pochádza z českého jazyka a slovenský ekvivalent bude buď hadiarka, alebo štíhlovka. Pravidlá slovenského pravopisu neobsahujú slovo korálovka. Vzhľadom na skutočnosť, že slovenskí chovatelia uprednostňujú názov korálovka, ostaňme teda, aspoň na týchto stránkach pri tomto názve. Dôležité je, aby sme vedeli, že pod týmto názvom si predstavujeme hady rodu lampropeltis. V amerike, odkiaľ tento živočích pochádza s delí na dve skupiny. Prvá skupina je King snakes a druhá Milk snakes. Môžete sa strenúť s týmtito názvami písanými aj ako jedno slovo, teda kingsnakes a milksnake. Za týmito názvami sú skryté druhy rodu lampropeltis. King snakes sú všetky druhy koráloviek okrem druhu triangulum. Korálovky druhu triangulum sa nazývajú milk snakes. Aké druhy koráloviek poznáme? V literetúrach a lexikónoch sa uvádza, že existuje sedem druhov koráloviek. Spomenul som, že jeden druh je triangulum (milk snakes) a ostatné druhy sú nasledovné: alterna, calligaster, gettulus, mexicana, pyromelana, ruthveni a zonnata. V knihe Kingsnakes and Milksnakes in Captivity autor Robert Applegate uvádza, že existuje ešte jeden druh a to webbi. Zatiaľ veľmi málo rozšírený druh (v zajatí existuje len niekoľko jedincov), ale pokiaľ sa podarí jeho množenie, čoskoro sa rozšíri medzi chovateľov po celom svete.

Napriek rôznym tvrdeniam, väčšina hadov má dobré schopnosti vidieť. Dočasne sa medzi starou a novou kožou hada vytvorí mliečna tekutina, ktorá je nepriehľadná a zakrýva aj oči a znižuje schpnosť vidieť. Veľa ľudí si zároveň myslí, že had nepočuje, lebo nemá uši, ale napriek tomu majú schopnosti vnímať nízkofrekvenčné zvuky a vibrácie. Najvyvinutejší zmyslový orgán je kombinácia čuchu a chuti. Had nemá chuťové poháriky na jazyku ani čuchové bunky v nose. Na zisťovanie pachu používa rozdvojený jazyk, na ktorý sa mu prichytávajú rôzne chemické látky vyskytujúce sa v jeho okolí. Pomocou jazyka vtiahne tieto pachové molekuly do úst a v hornej časti úst sú analyzované v špeciálnom orgáne, ktorý sa nazýva Jacobsonov orgán.

Hady sa často plazia s vyplazeným jazykom, hlavne keď sa pohybujú v cudzom, neznámom prostredí. Týmto spôsobom môžu včas rozoznať feromóny samice alebo pach iného jedinca rovnakého pohlavia v okolí. Zároveň takýmto spôsobom hľadá potravu alebo rozoznáva známe a neznáme prostredie.

Taxonómia

Čo je to rod? Čo sa skrýva pod pojmom druh a poddruh? Je to vlastne delenie fauny a flóry do skupín, aby sme sa mohli lepšie orientovať pri ich identifikácii, triedení a pomenovaní. Poďme si teraz podrobnejšie zadeliť korálovky do systematiky delenia živočíchov. Ukážeme si teda ich taxonómiu.

Ríša (regnum, kingdom) – živočíchy (animals)

Jednoducho povedané, sú to všetky mnohobunkové živočíchy, ktoré sa hýbu. Nemusia sa hýbať z miesta na miesto, stačí ak hýbu určitou časťou tela.

Kmeň ( phylum) – chordáty alebo strunovce (chordata)

Mnohobunkové živočíchy, ktoré majú chordu, čo znamená chrbtovú strunu. Chorda je povrazec chrupavkovitej hmoty prechádzajúci chrbtovou časťou tela a tvoriaci základ vnútornej kostry.

Podkmeň (subphylum) – stavovce (vertebrata)

Stavovce sú tie chordáty, ktoré majú chrbticu, chorda je teda zatláčaná a nahradzovaná v nižších triedach chrupavkovitými, vo vyšších triedach kostenými stavcami, vznikajúcimi zo spojivového obalu chordy. Chrbtica tvorí os tela.

Trieda (classis) – plazy (reptilia)

Plazy sa vyznačujú nestálou teplotou tela a pomerne tvrdou kožou vybavenou vodovzdornými šupinami. Rozmnožujú sa vajcami, podobne ako obojživelníky, no vajcia majú obalené silnou membránou, amnionom, ktorá bráni vysychaniu. Takto nie je rozmnožovanie plazov viazané na vodné prostredie.

Rad (ordo) – jašterotvaré (squamata)

Spoločným znakom je pevná koža pokrytá rohovinovými šupinami, ktorá sa v rôznych intervaloch obnovuje. Veľkosť šupín a ich usporiadanie sa mení v závislosti od druhovej príslušnosti. Hady zvliekajú svoju kožu v celku, jaštery po častiach. Ďalším spoločným znakom je samčí páriaci orgán, ktorý je zložený z dvoch tzv. „hemipenisov“. Hady a niektoré jaštery, napríklad varanovité majú prídavné čuchové ústrojenstvo, ktoré je známe ako Jacobsonov orgán.

Podrad (subordo) –hady (serpentes)

Hady alebo hadoblížne (lat. serpentes; príp. ophidia) sú podradom radu jašterotvaré (Squamata). Patria doň beznohé plazy s dlhým, valcovitým, šupinami pokrytým telom. Prvé hady sa na Zemi objavili pred 100 - 150 miliónmi rokov. Dnes je na svete približne 3000 rôznych druhov, ktoré sa v priebehu vývoja pravdepodobne vytvorili z jednej skupiny jašterov. Ktorá to asi bola skupina?

Čeľaď (family) - užovkovité (Colubridae)

Je najrozšírenejšia a najpočetnejšia čeľaď hadov. Zahŕňa viac ako 300 rodov a takmer 2000 druhov.

Základným spoločným znakom je absencia panvového pletenca, funkčná ľavá strana pľúc, coronoidná kostička (kostička v spodnej čeľusti), a až na malé výnimky majú hlavu pokrytú veľkými symetrickými šupinami. Napriek spoločným znakom sú užovkovité veľmi rozmanitou čeľaďou.

Rod (genus) – korálovky, štíhlovky, hadiarky (Lampropeltis)

Už na začiatku článku som spomínal, že tento rod nemá na slovensku úplne udomácnené pomenovanie. Medzi teraristami sa bežne používa názov korálovka, aj keď v publikáciách sa stretneme aj pomenovaním hadiarka, štíhlovka. Hadiarka alebo štíhlovka (lat. Lampropeltis; po slovensky ľudovo korálovka) je rod hadov z čeľade užovkovité. Hadiarky sú malej až strednej veľkosti (0,8 – 2,0 m) pochádzajú z južnej a strednej Ameriky. Sú to lesné a púštne hady, živia sa hlavne jaštericami, vtákmi a drobnými cicavcami. Rozmnožujú sa vajíčkami. Niektoré druhy majú nápadné obrúčky - zafarbenie vo forme červených, čiernych a bielych kruhov, čím do určitej miery napodobňujú koralovce (Elapidae).

Druh (species) – L. Alterna (korálovka cisárska), L. Calligaster (korálovka prériová), L. Getula (korálovka retiazková), L. Mexicana (korálovka mexická), L. Pyromelana (korálovka kráľovská), L. Ruthveni (korálovka Ruthvenova), L. Triangulum (korálovka trojfarebná alebo sedlatá), L. Zonata (korálovka kalifornská), L. Webbi (korálovka Webbova),

Rod Lampropeltis sa ďalej delí na druhy hadov, ktoré sú si podobné velkosťou a tvarom. Líšia sa farbou, miestom výskytu a nárokmi na životné prostredie. V USA sa môžeme stretnúť s ďalším delením rodu. Lampropetis triangulum nazývajú Milk Snakes a ostatné druhy King Snakes.

Poddruh (subspecies)

Každý druh ktorý som vymenoval vyššie sa delí na poddruhy, ktoré sa líšia v rámci druhu farbou, veľkosťou a miestom výskytu. Pre názornosť vymenujem z každého druhu dva poddruhy, ale v skutočnosti je ich oveľa viac. Jediné druhy, ktoré nie sú delené do poddruhu sú L. ruthweni a L. webbi. Ďalšie poddruhy nájdete na stránkach lampropeltis.sk, alebo na fóre lampropeltis.sk.

L. Alterna (korálovka cisárska) – L. Alterna alterna, L. Alterna blairi,

L. Calligaster (korálovka prériová) – L. Caligaster caligaster, L. Caligaster occipitolineata,

L. Getula (korálovka retiazková) – L. Getula californiae, L. Getula floridana,

L. Mexicana (korálovka mexická) – L. Mexicana mexicana, L. Mexicana greeri,

L. Pyromelana (korálovka kráľovská) – L. Pyromelana pyromelana, L. Pyromelana knoblochi,

L. Ruthveni (korálovka Ruthvenova) – bez delenia

L. Triangulum (korálovka trojfarebná alebo sedlatá) – L. Triangulum campbelli, L. Triangulum sinaloe,

L. Zonata (korálovka kalifornská) – L. Zonata zonata, L. Zonata multifasciata,

L. Webbi (korálovka Webbova) – bez delenia.

Nechcem Vás dopliesť, ale aby som bol pri delení, alebo taxonómii hadov, koráloviek rodu lampropeltis presnejší, uvádzam podrobné delenie včítane nadríše, podkmeňa, nadtriedy, nadrodu a pod..

Superregnum: Eukaryota

Regnum: Animalia

Subregnum: Eumeazoa

Cladus: Bilateria

Cladus: Deuterostomia

Phylum: Chordata

Subphylum: Vertebrata

Infraphylum: Gnathostomata

Superclassis: Tetrapida

Classis: Reptilia

Subclassis: Diapsida

Infraclassis: Lepidosauromorpha

Superordo: Lepidosauria

Ordo: Squamata

Subordo: Serpentes

Superfamilia: Colubroidea

Familia: Colubridae

Subfamilia: Colubrinae

Tribus: Lampropeltini

Genus: Lampropeltis

Pozn.:
Taxonómia v širšom zmysle je teoretická aj praktická klasifikácia (rozdeľovanie) živých organizmov do hierarchicky usporiadaných kategórií. Spadá sem identifikovanie a pomenovanie organizmov na základe ich vlastností a predpokladanie vzťahov druhov v priebehu evolúcie. V užšom zmysle sa pojmom taxonómia označuje len teoretická taxonómia. Odborníci v odbore taxonómie sa nazývajú taxonómovia. Základné taxonomické kategórie sú ríša, kmeň, trieda, rad, čeľaď, rod, druh.

Základné taxonomické kategórie

1 Používané v zoológii, v botanike pravidlami postavené na rovankú úroveň s oddelením.
2 Preferované v biológii pred kategóriou kmeň, ktorá sa považuje za identickú.