Krysa malá - Mastomys (Praomys) Coucha
(zaužívaný názov – mastomyš)

Pôvod, výskyt

Mastomyš coucha pochádza z južnej afriky. V prírode sa vyskytuje v oblastiach saván, ale vyskytuje sa aj v blízkosti príbytkov ľudí, tak ako myš, alebo potkan v našich končinách. Žije na poliach, v stavbách a dedinách, ale veľkomestám sa vyhýba. Obýva väčšinou miesta s možnosťou tvorby podzemných úkrytov. Budujú si nory, v ktorých žijú pohromade v skupinách aj niekoľko rodín.

Pôvodne bola rozšírená v savanách Južnej afriky, ale rozšírila sa aj severnejšie. Ich populácia vo voľnej prírode klesá a záujem o chov v zajatí stúpa.

Taxonómia
Rad: rodentia – hlodavce
Rod: mastomys
Čeľaď: muridae
Synonym: Praomys Coucha
Podčeľaď: Murinae

Opis

Krysa malá má výrazne čierne, alebo červené oči. Uši sú neochlpené, okrúhle a mierne tvarované. Dĺžka hlavy a tela je približne 6 až 7 cm, dĺžka chvosta je 6 až 10 cm a váha je približne 80g. Mastomyš je menšia ako škrečok sýrsky, ale väčšia ako biela laboratórna myš. V prírode má rôzne farebné mutácie v odtieňoch hnedastej, červenkastej, žltkavej a sivastej farby. V spodnej časti sú biele alebo sivé. V súčasnosti sú vyšľachtené aj biele, strakaté, saténové a pod.. Srsť je dlhšia, jemná, pružná, ale môže byť aj tvrdá a krátka. Dĺžka chvosta je približne rovná dĺžke tela a hlavy, je holý, alebo jemne pokrytý srsťou. Nohy sú tenké a predné sú kratšie ako zadné.

Chov

Chovná nádoba. Pre chov sú najvhodnejšie nádoby 40x25x15 cm z plastov s krytom z vrchu, so zabudovanými kŕmidlami a automatickou napájačkou. Tieto nádoby sa používajú v profesionálnych chovoch s označením T3. Väčšie sa označujú T4. Pre chov môžeme použiť aj staršie akváriá, do ktorých montujeme napájačky a vrch sa väčšinou zakrýva dreveným rámom potiahnutým drôteným pletivom. Do chovnej nádoby T3 umiestňujeme 2 samice a jedného samca. Pre viac samíc už táto nádoba veľkosťou nevyhovuje. Pre väčšiu rodinu je potrebné použiť nádobu T4. Podstielka je najvhodnejšia z hoblín a pilín, ktorú meníme podľa toho, kde a v akej miestnosti myši chováme. Doma v byte je potrebné meniť podstielku 1x týždenne, v hospodárskych priestoroch 1x za 14 dní. Nádoby je potrebné pri výmene podstielky vyumývať slabým roztokom SAVO, alebo aspoň saponátom na riad a poriadne opláchnuť.

chov, mastomys coucha

Kŕmenie. Mastomyši môžete kŕmiť špeciálnymi granulami pre hlodavce, ktoré môžete kombinovať s kúskami ovocia, šalátu alebo kosťami na ohlodanie. Ako kŕmivo sa dá použiť aj ovos, ovosné vločky, pšenica, proso, slnečnica, koreňová zelenina, púpava, ďatelina, suchý chlieb a občas im môžete poskytnúť aj varené vajco, alebo hmyz (zofobasy, cvrčky a pod.). Strava sa môže doplniť vitamínovými prípravkami s obsahom vápnika a minerálov.

Rozmnožovanie. Mastomys coucha je neagresívny hlodavec a preto môže žiť aj niekoľko rodín spolu v jednej chovnej nádobe, aj keď výnimka potvrdzuje pravidlo (čítaj v rôznom). Druh je schopný vrhu celý rok, ale hlavné obdobie rozmnožovania je máj až november. Ja som začal s chovom v novembri a mláďat som sa dočkal už koncom decembra. (jedna samica prvorodička vrhla 10 a druhá 12 mláďat). Gravidita trvá 23 dní a v jednom vrhu môže byť 1 až 22 mláďat, zvyčajne je to 10 -12. Zistil som, že samec je pôrodným asistentom. Spoločne s rodiacou samicou olizujú a umývajú mláďatá a čistia hniezdo od krvi. Olizujú zvlášť každú pilinu, aby to bolo všetko čisté, dokonca spoločne so samicou jedli aj zvyšky plodového koláča. Bola to úplná synchronizácia a deľba práce bez slov. Druhá samica len z diaľky pozerala čo sa deje, ale do čistenia sa nezapojila. Odporúčam každému vyskúšať chov mastomyší. Nesmrdia a sú prítulnejšie ako biele laboratórne myšky. Teplota v pivnici, kde ich chovám je stabilne 20 st. C.

Mláďatá. Váha mláďat pri narodení je približne 2g, oči otvárajú po dvoch týždňoch a odstaviť mláďatá môžeme po troch týždňoch, keď už sú schopné prijímať bežne podávanú potravu. Dospievajú po troch mesiacoch až 16 týždňoch. Samice podľa mojich skúseností dospievajú skôr ako samce. Mláďatá sa rodia holé, hluché a slepé. V porovnaní s bielou laboratórnou myšou sú mláďatá väčšie a po niekoľkých dňoch sú zarastené riedkou srsťou pripomínajúcou štetiny.

v jednom hniezde mláďatá rôznej veľkosti


odrastenejšie krpce

Rôzne. (Názory a rady moderátorov fóra Lampropeltis.sk)

Čítal som na internete že samičke pomáhajú s výchovou aj iné samičky - po skúsenosti môžem povedať že je to naozaj pravda. Ta druha samička pri nich trávila ešte viac času ako ich nepodarená mater. (Bic0)

No čo sa týka kojenia druhých mladých tak samice nerozlišujú a koja aj cudzie. Mal som však samicu čo žrala mladé a tak som ju klepol a dal zožrať. Svoje si odchovala a cudzie žrala. Čo je však na mastomyšiach super je že nesmrdia. AJ keď môj samec je agresor že kusnutie dospelým hadom je prechádzka ružovou záhradou. (Tommy)

Mastomyši sa najčastejšie dajú zohnať od chovateľa alebo na burze. V obchode som ich ešte asi ani nevidel, väčšinou majú len "laboratórne myši". Cena závisí od veľkosti, ja som ich zohnal od kamaráta ktorý povedal "nechcem za ne nič, ja ti to zrátam neskôr keď toho bude viac" takže cenu môžem odhadnúť len podľa inzerátov na www.ifauna.sk. Väčšinou sa dajú zohnať skôr odrastené - cca 1-2 mesačné - za cenu okolo 15-20 SK. Pohlavne vraj dospievajú okolo 3 mesiacov, keď majú dostatok krmiva a izbovú teplotu tak sa rýchlo množia - priemerne 8 mladých každý mesiac od 1 samice.

Neviem či to bolo spomínané, ale smrdia oveľa menej ako klasické myši - stačí im vymeniť hobliny raz za 5-6 dni. V dospelosti sú o niečo väčšie ako klasické myši. Slovensky názov je tuším krysa malá. (Bic0)

Ide o to že po 5-6 dňoch ich už začína byť cítiť, aj keď hobliny sú ešte celkom v pohode. Kvôli ostatným obyvateľom bytu som nútený udržiavať úroveň pachov na nule . Keď mladé trošku odrastú pôjdu do pivnice a tam im nebudem tak často meniť. Dospelé držím hore kvôli vyššej teplote, aby sa mi množili, v pivnici by im asi bola na to zima - pod 15 stupňov sa im vraj nechce lebo by im pokapali mladé kvôli zime. (Bic0)

No granule pre psa sú dobrý zdroj živočíšnych bielkovín ale základná strava sú zrno teda slnečnica, pšenica, ovsené vločky atd. Zo živočíšnych bielkovín je dobre varene vajce, zofobasy. Ja dávam aj púpavové listy. Dajú sa kúpiť aj granule určené pre hlodavce ale treba dávať bacha aké, je ich viac typov a niektoré nerobia dobrotu na srsť. (Tommy)

Tak tak, granule pre psy sú len doplnok, moje ich ani veľmi nechcú. Kúpil som zmes rôznych obilnín pre hlodavce, dostať to aj v Bille, Terne, Tescu... Celkom dobrý vyber majú aj v Hornbachu v BA (pravdaže aj v chovproduktoch), vrátané rôznych prepraviek a ďalších potrebných veci. Takže ja im tam dávam trošku psích granúl (stačia úplne najobyčajnejšie, tie fajnové im nechutili vôbec ), zmes obilnín, suché pečivo. Okrem toho im veľmi chuti aj mrkva, čínska kapusta (za tou sa idú zabiť) a kde tu sa im ujde aj kus jablka. Zelenina je dobra kvôli vitamínom. Okrem toho som kúpil granule pre hlodavce - zmes kadejakých obilnín vo forme granúl.

Veci čo písal Tommy (vajce, kosti, púpava) sú tiež často spomínané ako možná strava. Ako písal, základ je nejaká zmes obilnín pre hlodavce. (Bic0).

Dnes sa ma kamarát pýtal aký je rozdiel u mastomyší medzi samicou a samcom. Vysvetlil som mu, že samec ma kúsok od chvosta výraznú hrču - vajcia - ktorú vidno už keď podvihne jemne mastomyši zadné nohy (za chvost). Toto vidno keď už sú myši väčšie, mlade to nemajú tak viditeľné. Tak mi povedal že už sa nediví že stále nemá mladé - má zrejme 3 samcov . (Bic0)

Mam doma chovne trio - samček a 2 samičky. Minule som si od Tommyho zohnal novu samičku ktorú som k nim chcel doplniť. V ďalšej T3 bedni mám odstavene mláďaťa rôznej veľkosti. Dnes ma napadlo že jednej samici doprajem oddych a tak som ju prehodil k mladým a tú Tommyho samičku som dal namiesto nej k samcovi, ďalšej samici a holíčatám. Ta preložená stará samica začala po asi 30 minútach útočiť na mladé ktoré s ňou boli, aj keď dovtedy boli všetky spokojné na jednej kope. Keď som prišiel, mlade boli zastrčené po kútoch alebo viseli po mrežiach a zrýchlené dýchali - evidentný teror zo strany starej samice. Videl som to aj na vlastne oči, tak som ju vrátil naspäť k ostatným dospelákom. Tam ale tiež zrejme začala napadať mladšiu samičku do Tommyho, dokonca sú tam asi aj menšie stopy krvi. Nechápem čo to do nej vošlo, vždy to bola veľmi kľudná samica a doteraz bola moja obľúbená. Mlade myšky z nej boli tak vystresovane že vyslovene "lietali" po celom boxe a ešte asi 30 minút niektoré pišťali ako keby plakali. Všade som čítal že sú mierne a dobre prijímajú nových členov. Možno to ešte skúsim keď bude Tommyho samička väčšia, alebo ešte skúsim zohnať ďalšiu samičku a samčeka od niekoho druhého a urobím si radšej 2 chovne skupiny. (Bic0)

Text: Gabriel Kerekeš
Zdroje a foto: Igor Heriban http://www.equi-shop.cz
Tomáš Duška (Tommy), moderátor fóra Lampropeltis.sk
Tomáš Sanitra (Bic0), moderátor fóra Lampropeltis.sk

Niečo zaujímavé na záver.
(mastomys a zbraň hromadného ničenia)

Horúčku Lassa vyvoláva vírus Lassa, ktorý patrí do skupiny arenavírusov. Je stabilný najmä pri teplote okolo 4 °C a značne citlivý na pôsobenie tukových rozpúšťadiel. Rozmnožuje sa v bunkách ľudského tkaniva za tvorby intracytoplazmatických prímesí ribonukleovej kyseliny. Ochorenie väčšinou začína celkom nešpecificky stúpajúcou horúčkou, bolesťami svalov a kĺbov, najmä v oblasti driekovej chrbtice. Na tretí až štvrtý deň sa objavuje suchý kašeľ s prudkými bolesťami hrdla, neskôr so silnými bolesťami hlavy, kŕčmi v bruchu, ktoré sú sprevádzané zvracaním. Podľa celkového priebehu sú známe 4 klinické formy horúčky Lassa, z ktorých je najnebezpečnejšia dvojfázová forma. Je príznačná mohutným, ťažko zastaviteľným vnútorným i vonkajším krvácaním, ktoré vedie k poruchám centrálnej nervovej sústavy a až k odumieraniu mozgového tkaniva.

Pôvodcom ochorenia je asi 15 % voľne žijúcich malých potkanov Mastomys Natalensis, ktoré sú rozšírené v mnohých domácnostiach južne od Sahary. Vírus vylučujú slinami, močom a výkalmi. Za potenciálneho hostiteľa a prenášača sa považuje i domáci potkan Ratus Ratus.

Vírus sa dostáva do organizmu požitím kontaminovaných potravín, dýchacími orgánmi, sliznicami, pri drobných poraneniach pokožky. Je možná aj infekcia spôsobená kontaktom s krvou, slinami, močom, zvratkami, alebo s výkalmi akútne chorých osôb, čiže prenosom z človeka na človeka.

Vyskytuje sa v tropických oblastiach západnej Afriky, čiastočne i strednej. Sú známe prípady zavlečenia ochorenia do Európy a na Blízky Východ. Inkubačná doba horúčky Lassa je 7 až 21 dní po infikovaní, väčšinou sa však pohybuje medzi 7 až 12 dňami. Úmrtnosť pacientov, ktorí sú liečení v nemocniciach, sa pohybuje medzi 5 až 20 %. Pri neliečenom ochorení sa letalita pohybuje až okolo 40 %, pri dvojfázovom priebehu dosahuje až 53 %. Ochranné očkovanie proti horúčke Lassa neexistuje. Špecifická liečba zatiaľ nie je známa. Najlepšia profylaxia pozostáva z vyhýbania sa kontaktu s potkanmi a chorými osobami. Vírus Lassa je jedným z najdôležitejších nových potenciálnych bojových biologických prostriedkov. V prvej polovici 80. rokov boli v USA vykonané pokusy s aerosólom obsahujúcim tento vírus a na zvýšenie jeho stability metódami génového inžinierstva bol kultivovaný náhradný hostiteľ z čeľade baktérií Escherichia coli.

(zdroj MO SR IBOS)