Milk Snakes II. (R. Applegate)

Korálovky druhu Lampropeltis triangulum (Pokračovanie)

Zvliekanie

Kožné problémy, ako sú jazvy, poranenia, kožné choroby atď., zvýšia frekvenciu zvlekov. Pravdepodobne je to časť ozdravovacieho procesu.
Väčšina zvierat vrátane ľudí obnovujú svoju kožu a pokožku. Hadi vzliekajú svoju kožu vcelku. Ak majú problémy so zvlečením niektorej časti kože, môže to spôsobiť vážne zdravotné problémy a niekedy aj smrť. Keď had začína proces zvleku, jeho farba a farebné vzory sa stávajú matnými, so šedomodrým povlakom. V čase prípravy na zvliekanie sa miesto očí úplne zakalí až do mliečnej farby a je veľmi ťažké rozoznať tmavé oči. Toto sa všeobecne u herpetokulturistov nazýva „zakalenie hada“.
Zakalenie je spôsobené tekutinou vytvárajúcou sa medzi starou vrchnou a novou spodnou kožou. Keď je vrchná vrstva pripravená na zvlečenie, zakalenie sa vytratí a farba kože a vzory na tele hada sú opäť normálne. O niekoľko dní po ústupe šedej farby a opätovnom vyfarbení kože by sa mal had zvliecť pri normálnom priebehu zvleku vcelku. Ak sa had nezvlečie nikoľko dní po odkalení, tekutina medzi vrstvami kože vyschne a stará koža sa prilepí k novej. Ak telo hada ostane pokryté starou kožou, môže to pre neho znamenať smrť. V prípade, ak na tele hada zostanú len kúsky kože, had môže prežiť do najbližšieho zvleku, ktorý by mal byť skôr ako to u neho býva normálne. Ak ostane na hadovi nezvlečený chvost, pri usychaní kože môže dôjsť k stiahnutiu chvosta, k prerušeniu krvného obehu a následnému odumretiu a jeho odpadnutiu. Hadom chvost nedorastá, preto ostane bez chvosta po celý čas jeho života.

Nezakalená a zakalená L. T. Annulata

Predchádzanie problémom pri zvleku

Prečo máva had problémy pri zvleku? Existuje mnoho faktorov ovplyvňujúcich zvlek hada. Medzi najbežnejšie patria chabé zdravie, dehydratácia, nízka vlhkosť vzduchu, suché prostredie a pod. Problémy môže spôsobiť jeden alebo všetky z týchto faktorov, a zároveň ďalšie nám neznáme faktory. Ako môžeme predchádzať týmto problémom? Jednoduchá metóda je zaznamenať si, kedy sa váš had zakalil. Keď sa had po zakalení vyčistí, max. do 7 dní by sa mal zvliecť.
 
Ako postupovať pri problémoch so zvliekaním.
Pri čiastočnom zvleku by sme mali pomôcť hadovi odstrániť zvyšky kože. Prezrite hada od hlavy až po chvost a hlavne sa zamerajte na jeho oči. Ak sa had nezvliekol v oblasti očí, pinzetou uchopte kúsok kože a pokúste sa ho z hada odstrániť. Ak sa koža nedá uchopiť pinzetou, pokúste sa ju prstom masírovať a snažte sa odlúpnuť kraje. Koža by sa mala odlúpnuť malou silou. Ak sa vám nedarí uvedeným postupom kožu z očí odstrániť, nerobte to nasilu a nechajte hada v pokoji. Je lepšie neriskovať zranenie hada a jeho očí. Do budúceho zvleku by mal vydržať, aj keď bude určitý čas slepý. Pri ostatnej časti tela so starou kožou si predstavíme, že je to dámska pančucha. Nájdite okraj kože čo najbližšie k hlave a stiahnite ju smerom k chvostu. Ak sa vám bude zdať, že koža je prilepená, alebo keď sa bude trhať, vezmite okrúhlu úzku nádobu, v ktorej bude had stočený minimálne dvakrát. Do vrchnáku nádoby spravte dieru na vetranie a nalejte  do nádoby vodu do výšky polovice hrúbky tela hada a položte nádobu s hadom na teplé miesto s teplotou 27-30 st. C. Možno to bude trvať hodinu, alebo nikedy celý deň, ale namočením a neustálym pohybom hada dookola v nádobe by sa mal zvliecť úplne.  Nedávajte hada do pláteného vrecka, a potom do plytkej nádoby s vodou. Plátené vrecko môže nasať vodu aj do miest, kde bude had, upchajú sa miesta na prívod vzduchu a had sa môže udusiť.
Je veľmi dôležité riešiť problémy so zvlekom u mláďat. Behom 24 alebo 48 hodín sa môžu dehydratovať až na smrť. Ak háďa prejaví známky dehydratácie (toto sa prejavuje zvráskavením, prilepením starej kože k novej), nečakajte 7 dní po odkalení, začnite s odmočením kože okamžite. Keď sa had vo voľnej prírode zakalí, má možnosť vliezť do vlhkej  diery a tým  predísť problémom so zvlekom. Vo voľnej prírode sa had môže vyhrievať na slnku a ultrafialové lúče zabijú všetky baktérie na koži. Ak chováme hady v zajatí v príliš vlhkom prostredí dlhšiu dobu, môžu veľmi ľahko onemocnieť kožnými ochoreniami. Napriek tomu, dočasne vlhké prostredie, alebo vlhký substrát v úkryte počas zvleku znižuje pravdepodobnosť vzniku problémov pri zvliekaní.
Pozorovaním vašich hadov a zaznamenávaním dátumu ich zakalenia môžete byť včas pripravený na ich namočenie a zabrániť tým problémom pri zvleku.

Monitorovanie zvleku u mláďat

Je veľmi dôležité pozorovať a zaznamenávať zvlek u mláďat. Pre chovateľov je dôležité mať na krabičke s hadom záznamy. Ak zistíte, že je had zakalený, poznačte si to do záznamov, aby ste mohli pozoravať jeho obdobie zvleku. Ak sa nevyzlečie do niekoľkých dní od jeho vyčistenia sa, môže to znamenať určitý problém. Mláďatá majú väčšinou problémy so vzlekom, ak sú chované v príliš suchom prostredí, ale naopak, príliš vlhké prostredie im spôsobuje kožné choroby. Mláďatá, ktoré majú problémy so zvlekom, musíte čo najskôr namočiť a pomôcť im. Mláďatá sa veľmi ľahko dehydratujú a toto vám pomôže zachrániť hada ešte skôr ako zistíte, že jeho koža je zvráskavená a suchá. Ja umiestňujem tekéto mláďatá do plytkej nádoby s vodou siahajúcou približne do polovice hrúbky hada. Nádobu prikryjem vrchnákom s dierami na vetranie a nechám hada vo vode niekoľko hodín alebo cez noc. Nedávajte nádobu do blízkosti ohrievacieho telesa. Ak sa had nevyzlečie  ani po namočení, jeho koža bude dostatočne odmočená a bude sa dať ľahko odstrániť rukou.
Aj u mláďat platí pravidlo, že ak sa nezvliekne po odkalení do týždňa, bezpodmienečne musia byť namočené do vody.

Frekvencia zvleku

Hadi sa zvliekajú niekoľko krát do roka. Mláďatá pri pravideľnom a výdatnom kŕmení sa zvliekajú 12 alebo aj viac krát do roka. Staršie hady, ktoré su zazimované na chladnom mieste a pripravené na párenie sa zvliekajú 5 až 6 krát do roka. Zazimované hady (hybernované) sa môžu tiež zakaliť a zvliekať, ale celý proces trvá oveľa dlhšie. Môže to trvať až jeden mesiac od jeho zakalenia do zvleku. Ak má had problémy pri zvliekaní počas hybernácie, po jeho vybratí z chladného miesta a odmočení ho už nedávame späť.

Vplyv fyzickej traumy na hada počas zvliekania

Ak sa koža hada poškodí (potrhá) počas zakalenia, alebo predtým než je had pripravený na zvlek, môže to spôsobiť vážny problém. Spodná koža bude lepkavá a väčšinou nebude pripravená na odkrytie. Toto miesto bude vysychať, vytvorí sa chrasta a po niekoľkých zvlekoch ostane na koži jazva. Ak je koža poškodená, rana sa musí ošetriť antibakteriálnym prípravkom. Aby sme predchádzali podobným nehodám, je lepšie hada počas zakalenia nechytať a nechať ho v kľude.

 Odchov / rozmnožovanie koráloviek lampropeltis triangulum

Úspešný chov koráloviek je dodržiavanie podmienok, ktoré sme si doteraz povedali plus ešte nejaké ďalšie. Odchov viacerých poddruhov lampropeltis triangulum môžeme opísať ako recept. Nasledovné postupy sú teda určitým návodom – receptom.

Hybernácia / zazimovanie

V polovici mesiaca október  prestaňte kŕmiť dospelé chovné páry, ale udržiavajte stále rovnakú teplotu až do začiatku novembra. Ak chováte hady v miernom podnebnom pásme, vypnite začiatkom novembra všetky svetlá a iné zdroje tepla v teráriu, aby sa teplota znížila na 10 až 12 st. C. V teplejšom pásme musíme použiť pre zníženie teploty v miestnosti klimatizáciu, ventilátory a pod. (Ak chováte hady v miestnosti s kúrením a nemôžete znížiť teplotu na 10-12 st. C., je potrebné zazimovať hady v chladničke – pozn. prekladateľa).

Počas zazimovania je potrebné udržať stále rovnakú teplotu s čo možno najmenšou zmenou – výkyvmi, aby sme predišli dýchacím problémom. Zvyčajne by teplota nemala v zazimovacej miestnosti kolísať o viac ako 5 až 7 st. C. za obdobie 14 dní. Herpetokulturisti (chovatelia plazov a obojživelníkov) nazývajú toto obdobie zazimovania ako hybernácia aj napriek tomu, že podľa najnovších výskumov je to brumácia (pozn. prekladateľa: Neviem nájsť slovenský ekvivalent – je to obdobie, keď sa teplota ochladí a dni sú kratšie, noci dlhšie, zvieratá cítia, že prichádza obdobie nedostatku potravy a cítia aj zmeny barometrického tlaku. Z tohoto dôvodu sa spomaľuje metabolizmus zvierat. Hady jedia menej a viac spia. Dá sa povedať, že prespia celé toto nevľúdne obdobie. Pri spomalenom metabolizme nepotrebujú potravu a úbytok na hmotnosti je minimálny. Takto môžu vydržať niekoľko mesiacov.).

Väčšina plazov nie je v zimnom období úplne bez aktivít. Hady sa stále pohybujú, pijú vodu a môžu sa aj zvliekať. To znamená, že nie sú úplne hybernované, ale sú len v stave so spomaleným metabolizmom. (Pozn. prekladateľa: Pre výrazy hybernácia a brumácia budem používať slovenský ekvivalent zazimovanie, prezimovanie.)

Počas prezimovacieho obdobia musíme pravidelne vykonávať určité činnosti, zabezpečiť starostlivosť o zazimované zvieratá výmenou vody na pitie, čistiť prípadné výkaly, moč, kontrolovať vzlek a zaznamenávať priebeh zazimovania.

Návrat do normálnej starostlivosti

Začiatkom marca zapneme opäť svetlá a ohrievacie telesá (pokiaľ je had v chladničke vyberieme ho a preložíme do chovnej nádoby s postupným zvyšovaním teploty najprv v chladničke a potom v teráriu) a do 7 dní od zapnutia ohrievačov zvýšime teplotu na cca 28 st. C. Hada začneme kŕmiť a postupne začneme samicu oboznamovať so samcom. Niektoré hady sa po zazimovaní zvlieknu raz alebo aj 2-krát. Samica je pripravená na párenie hneď po jej vzleku. Jej pach po vzleku dráždi samca, ktorý je na párenie tiež pripravený.

Niektoré poddruhy sa pária hneď na začiatku sezóny, iné zase o niečo neskôr. Zároveň niektorí jedinci sa pária v rôznej dobe, ktorá sa líši od doby párenia poddruhu. Niekedy môžete vidieť alebo cítiť vznikajúce vajíčkové zárodky na samici. Zistiť tieto zárodky môžete hmatom, keď necháte hada plaziť sa medzi palcom a ukazovákom. Približne v strede tela samice pritlačte ukazovák k spodnej časti hada až k rebrám. Potom nechajte hada voľne sa plaziť a mali by ste cítiť v tele samice nepravidelne rozmiestnené guľaté vajíčkové zárodky. Ak sú zárodky hmatateľné, samica je pripravená na párenie, alebo je čerstvo odpárená samcom. Zárodky sú súčasťou vaječníkov, v ktorých sa vajíčka vyvíjajú. Zárodky vajíčok vo vaječníkoch prasknú a sú pripravené na oplodnenie. V tomto čase je potrebné pripustiť samca do nádoby k samici.
Čas kopulácie je u každého poddruhu rôzny. Niektorým to trvá 10 minút a u iných to môže byť aj 2 hodiny. V tomto čase bude samec hrýzť samicu do hlavy alebo krku. Väčšina samíc akceptuje rôznych samcov, preto nie je na škodu pripustiť aj iného samca ak je k dispozícii, aby sa pokúsil o opakované párenie. Zabezpečíte tým väčšiu pravdepodobnosť oplodnenia všetkých vajíčok.
Pokiaľ nepotrebujete Vášho samca pre párenie s inou samicou, nechajte pár spolu, aby mohlo dôjsť medzi nimi k niekoľko násobnému páreniu. Zvýšite tým šancu na dobrá znášku vajíčok.
Podľa niektorých teórií, prvé párenie podporuje aj vznik ďalších zárodkov (folikule) a ďalšie párenia zabezpečia oplodnenie vajíčok vzniknutých po prvom párení.
Spermie môžu byť zachované v tele samice a tá ich využíva pre oplodnenie aj o rok neskôr. Existuje však priama úmera medzi časom uplynutým od kopulácia a znáškou neplodných vajíčok. Čím je čas od kopulácie dlhší, tým je pravdepodobnosť znášky neplodných vajíčok väčšia.
Najlepšie je, ak zabezpečíte pre samicu pri každej produkcii zárodkov, nové, čerstvé spermie.
Keď je samica viditeľne naplnená vajíčkami (zadná tretina jej tela je viditeľne hrubá) a keď sa zakalí poznačte si to a odoberte od nej samca. Pripravte si a vložte do chovnej nádoby krabicu na znášku vajíčok. Môže to byť akákoľvek nádoba, do ktorej sa samica pohodlne zmestí, ale mala by byť malá na to, aby sa v nej samica cítila bezpečne. V krabici by mal byť otvor, aby sa do nej mohla samica pohodlne vopchať a mala by byť do polovičky zaplnená natrhaným machom. Z pravidla samica využije túto krabicu na znášanie vajíčok. Nikdy sa mi nestalo, že by si samica vybrala nejaké iné miesto na kladenie vajíčok, ale pre istotu znížte hladinu vody v nádobe na pitie. Niektorí chovatelia umiestňujú samicu pred znáškou priamo do krabíc alebo nádob na to upravených. Po predznáškovom zvleku si opäť poznačte čas a po 6 až 10 dňoch samica znesie vajíčka. Ak použijete na kladenie vajíčok priehľadnú krabicu, budete vidieť znášku a nebudete nútení kontrolovaním samicu vyrušovať. Keď sú vajíčka znesené, skontrolujte samicu, či v nej neostali nejaké vajíčka. Ak sa zdá byť všetko v poriadku a samica vyzerá byť zdravá, ponúknite jej niekoľko menších kusov potravy. Po 3 dňoch k nej opäť pripustite samca kvôli oplodneniu druhej alebo tretej znášky. Je dôležité, aby sa samica kŕmila len malými kúskami potravy, lebo pri párení by mohla veľkú potravu vyvrhnúť. Pre druhú alebo tretiu znášku používame k páreniu z pravidla toho istého samca ako prvýkrát, aby sme mali istotu, ktorý samec oplodnil vajíčka. Z dôvodu ostatku spermií v samici z predchádzajúcej kopulácie, môžu byť vajíčka oplodnené dvomi rôznymi samcami a v tom prípade je niekedy problematické určiť otcovstvo.
Tento proces odoberania vajíčok a kŕmenia môže byť opakovaný do vtedy, kým je samica schopná vytvárať folikuly a produkovať vajíčka. Väčšina koráloviek Lampropeltis Triangulum je schopná dvoch znášok za sezónu. Lampropeltis Triangulum Campbelli môže zniesť za sezónu vajíčka až 3-krát. Neskoro v lete (august, september) prestáva samica produkovať vajíčka. V tom čase je dôležité samicu kŕmiť, aby nabrala stratenú hmotnosť ešte pred ďalším zazimovaním. Venujte pozornosť aj samcovi, aby mal tiež dostatok potravy. Hmotnosť hadov porovnávajte so svojimi záznamami z predchádzajúceho roku. Po ich vykŕmení sme opäť v polovici októbra a celý cyklus začína znova. Nie všetky korálovky L. Triangulum potrebujú zazimovanie. Niektorým stačí znížiť teplotu o niekoľko stupňov a prestať kŕmiť. 

Vplyv veku na rozmnožovanie a plodnosť koráloviek, dlhodobé plánovanie

Priemerná samica korálovky prestáva znášať oplodnené vajíčka približne v 10 roku jej života. Ak je pre Vás dôležité produkovať približne rovnaké množstvo mláďat každý rok, musíte tento fakt brať do úvahy pri dlhodobom plánovaní chovu. V prípade, že Vaša samica dosiahne vek 6 až 7 rokov, musíte si nechať mláďa, alebo kúpiť od iného chovateľa, aby nahradila staršiu samicu. Samci sú plodní o niečo dlhšie ako samice, ale dodržiavanie 10 ročného limitu na rozmnožovanie môže byť aj pre nich základným pravidlom. Mali by ste chovať alebo kúpiť aj mláďatá samcov, aby ste mali stále k dispozícii zdravého a plodného jedinca pre svoje samice.

Obmena Vášho genetického základu

Pri výmene hadov, alebo kúpe mláďat, by ste mali vedieť pôvod zaobstarávaných hadov, aby ste nekrížili blízkych, alebo vzdialených príbuzných. V chove koráloviek je len málo príkladov vrodených dedičných syndrómov (určite však existujú), ktoré by znižovali plodnosť a schopnosť rozmnožovania a vytvárali genetické problémy. Napriek tomu je ale veľmi dôležité chovať a rozmnožovať nepríbuzenské jedince a pokiaľ je to možné, pre zachovanie genetiky druhov a poddruhov chovať zvieratá s rodokmeňom začínajúcim vo voľnej prírode bez príbuzenského kríženia. Toto je jeden z ďalších dôvodov pre starostlivé vedenie záznamov o hadoch ktoré chováme a rozmnožujeme.

Inkubácia vajíčok

Inkubácia vajíčok od lampropeltis triangulum je jednoduchá. Potrebujete k tomu splniť 4 podmienky. Potrebujete oplodnené vajíčka, vhodnú inkubačnú teplotu, vhodnú vlhkosť vzduchu a správne vetranie. Spôsoby, ako zabezpečiť tieto podmienky sú rôzne. Správna teplota pre vývin mláďaťa vo vajíčku je 26 až 31 st. C, ale najviac vyhovuje teplota 28 až 31 st. C. V prípade, že budete inkubovať na spodnej hranici správnej teploty, inkubačná doba sa tým predlžuje. Zároveň vystavujete mláďatá riziku, že budú tenké, podvýživené a ich zdravotný stav bude veľmi chatrný. V prípade prekročenia hornej hranice vhodnej teploty pre inkubáciu hrozí mláďatám deformácia, alebo ich uhynutie.

Vajíčka sú schopné vývinu aj pri relatívne rozdielnej vlhkosti vzduchu, ale musia byť vlhké, alebo položené na vlhkom substráte. Nájdete veľa návodov a údajov o vlhkosti vhodnej pre vajíčka koráloviek, ale v podstate stačí zabezpečiť, aby vajíčka boli položené na vlhkom substráte, ale aby neležali na vode. Bez vlhkosti vajíčka vyschnú a odumrú. Pri vysokej vlhkosti vzduchu sa utopia, (ako keby boli položené v nádobe s vodou), alebo absorbujú toľko tekutín, že sa pretrhnú, prasknú.

Vetranie je tiež jednoduché. Akonáhle dochádza k výmene vzduchu, vajíčka prežijú. Vyvarujte sa uloženiu veľkého počtu vajíčok na spodok hlbokej nádoby. Rastúce ebryá vydychujú kysličník uhličitý (CO2), ktorý ostáva na dne nádoby a znáška sa môže dôsledkom toho udusiť. Zároveň aj hnijúce vajíčko môže produkovať škodlivé plyny. Tieto plyny spôsobujú, že takmer vyvinuté mláďatá sa navyliahnu a udusia sa.

Jednoduchý inkubačný systém

Poukladajte vajíčka na cca 2 cm vrstvu vlhkého vermikulitu nasypaného v plastovej nádobe podobnej tej od Ramy alebo Perly. Ak sú vajíčka čerstvo znesené a vlhké, možete ich jemne rozdeliť, aby sa dali do nádoby lepšie uložiť, ale ak sú zlepené nerozdeľujte ich násilím. Nedávajte vermikulit na vajíčka. Takto pripravenú nádobu s vajíčkami umiestnite do väčšej plastovej nádoby s navŕtanými dierami na vetranie po jej obvode približne v strede jej výšky. Do tejto navŕtanej nádoby nalejte na dno približne 1 až 1,5 cm vody a nádobu zakryte. Takto pripravené vajíčka vložte do inkubátora (terária) s teplotou 28 až 29 st. C. Poznačte si dátum znášky a počet vajíčok. Tento systém funguje veľmi dobre, vajíčka ostávajú relatívne suché, chránené pred plesňami a okolo nich cirkuluje dostatočne vlhký vzduch. Množstvo vody zároveň pomôže udržať požadovanú teplotu, čiže pri kontrole vajíčok nedôjde k drastickým teplotným zmenám. Zároveň pri kontrole vajíčok sa vymení v inkubátore a v nádobe vzduch. Na udržiavanie požadovanej teploty si môžete zakúpiť priemyselne vyrábaný inkubátor, alebo so ho vyrobiť z akvária, alebo polystyrénovej nádoby. Na vyhrievanie Vám veľmi dobre poslúži akvárijný ohrievač, alebo výhrevný kábel. Je dobré, ak sa v nádobe udržuje stále rovnaká teplota, ale prípadné výkyvy nemajú vplyv na vývin zárodkov alebo mláďat.

Zo štyroch podmienok potrebných pre inkubáciu mi ostáva spomenúť ešte zdravé oplodnené vajíčka. Toto je jediná vec, ktorú nemôžete ovplyvniť. Ak ste dodržali všetky ostatné podmienky a po dvoch týždňoch inkubácie vajíčka vyzerajú stále dobre, vo väčšine z nich sa zárodok vyvinie. V prípade, že sa Vám zdajú plesnivé, zmenili farbu alebo sú zapotené, sú vajíčka odsúdené k úhynu a neexistuje nič, čo by nám ich mohlo zachrániť.

Problémy s inkubáciou

Po dvoch mesiacoch inkubácie sa začínajú mláďatá liahnuť, okrem jedného alebo dvoch vajíčok, ktoré zhnili, alebo odumreli. Tieto vajíčka sú väčšinou v strede znášky a nedajú sa bezpečne odobrať a ani sa o to veľmi nepokúšajte. V prípade, ak hnijúce vajíčka smrdia a vy ich môžete jednoducho odobrať, urobte tak čo najskôr. Inkubátor Vám nezasmradne a vzduch bude pre ostatné vajíčka prijateľnejší. Nešetrným odoberaním môžete poškodiť zdravé vajíčko a pri manipulácii s vajíčkami ich neotáčajte v smere vertikálnom (okolo pozdĺžnej osi, dnom hore).

Muchy a mušky

V prípade, ak hnijúce inkubované vajíčka napadnú muchy alebo mušky, budete musieť zasiahnuť. Ak sa im podarí naklásť v inkubátore vajíčka a rozmnožiť sa, môžu zabiť, alebo zničiť aj zdravé vajíčka. Hlavne tie, ktoré susedia s tými pokazenými. V tom prípade je potrebné umyť celú znášku vlažnou vodou. Použite jemnú kefku na odstránenie nakladených muších vajíčok a vymeňte substrát pod znáškou, aby ste sa ich úplne zbavili.

Inkubácia veľkého množstva vajíčok

Pri inkubácii niekoľkých znášok, dávajte nádoby s vajíčkami do inkubátora v poradí tak, aby najstaršie boli stále na vrchu. Bude pre Vás jednoduchšie pozorovať neočakávané liahnutie. V čase, keď sa očakáva liahnutie, vyberte nádobu so znáškou z väčšej plastovej nádoby a preložte ju do menšej tak, aby bola samostatne oddelená od ostaných znášok a uložte kdekoľvek v inkubátore. Toto Vám umožní odsledovať koľko mláďat sa vyliahlo zo znášky od istej samice a zároveň zabráni pomiešaniu mláďat pri liahnutí rôznych znášok.

Odporúčaný postup pri liahnutí

Tak ako väčšina hadov, ani korálovky nevyliezajú z vajíčok okamžite po rozrezaní ich obalu. V žiadnom prípade nesmiete mláďatá nútiť aby vyliezli. Ak mláďa prehrýzlo obal vajíčka, nechajte ho vo vajíčku aj niekoľko dní, pokiaľ nevylezie samo. Pri násilnom vyberaní mláďaťa mu môžete poškodiť tenkú "pupočnú šnúru", ktorou je spojené k zvyšku obsahu vajíčka a môže vykrvácať. Ak je väčšina vajíčok prerezaná ( mláďatá ich prerezávajú vajíčkovým zubom - egg tooth) a o deň alebo dva dni neskôr sú niektoré vajíčka neprerezané, opatrne prestrihnite obal vajíčka v jeho vrchnej časti malými nožničkami. Spravte rez v tvare +, kde pozdĺžne zastrihnite otvor v dlžke cca 2 cm a priečne 0,5 cm aby sa mláďa mohlo dostať von a neudusilo sa. Určite nechcete prísť o mláďa len preto, že si zlomilo "vajíčkový zub", alebo je obal vajíčka príliš hrubý.

Záznamy

Veľmi dôležitou a zároveň užitočnou pomôckou pre chovateľov je písanie záznamov. Každý had by mal mať individuálnu kartu s poznámkami, pre ktoré najviac vyhovuje rozmer papiera A5. Na každej karte by malo byť uvedené vek, pohlavie, názov spoločenský a vedecký, pôvod a popis rôznych zvláštnych znamení. Zároveň na túto kartu zapisujeme dátumy kŕmenia a zvlekov, váhu hada pred a po hybernácii.

Na druhej  strane karty zaznamenávame choroby, problémy s parazitmi a dobu a spôsob liečenia.  Pre samca zaznamenávajte dátum párenia, s ktorou samicou bol párený, plodnosť (pozn. prekladateľa: kontrolujú sa zvyšky spermie pod mikroskopom) a ďalšie cenné informácie. Pre samicu si značte dátum párenia, samca s ktorým bola párená,  dátum znášky, počet oplodnených vajíčok, váha znášky, váha samice, dátum liahnutia a počet mláďat, ich pohlavie.

Niektoré informácie sú menej dôležité a využijeme ich len občas, ale sú informácie, ktoré sú veľmi dôležité a využívané pravidelne. Ktoré to sú ? Napríklad ktorý had má byť odpárený, ktorý sa blíži k termínu predznáškového zvleku a ktorý je pripravený na znášku.

Pre sledovanie potreby  párenia si pripravte zoznam všetkých samíc a k ním vložených samcov. Po spozorovaní aktu párenia, zakrúžkujte meno samice a spravte značku aj u samca. Samca môžte potom vložiť k ďalšej samici. Takto budete mať prehľad o tom, ktorá samica už bola odpárená a ktorý samec už páril a je schopný párenia.

Po párení je pre nás dôležitý údaj, kedy nakladie samica vajíčka. Pre sledovanie tohto procesu, používam nástennú tabuľu. Na tejto tabuli mám riadky a tri stĺpce. Našťastie, korálovky kladú vajíčka až niekoľko dní po predznáškovom zvleku. Počet dní medzi zvlekom a kladením vajíčok je u každého druhu lampropeltis rôzny, ale u poddruhov je to takmer na deň rovnaké. Vajíčka nakladené pred, alebo po danom čase sú neplodné, alebo sa počas inkubácie nejakým spôsobom zničia. Po spozorovaní zakalenia u gravidnej samice napíš jej meno alebo číslo do stlpca č. 1. Keď sa zvlečie, napíšte dátum zvleku do stĺpca č. 2, odoberte od nej samca (môže sa stať, že samec požerie čerstvo nakladené vajíčka) a vložte k samici nádobu pripravenú pre znášku. Do stĺpca č. 3 napíšte deň znášky a počet nakladených vajíčok. Pohľad na tabuľu Vám potom prezradí, ktoré terárium máte sledovať kvôli zvleku, alebo kvôli znáške. Ďalej podľa záznamov na tabuli budete mať prehľad aj o tom, ktorá samica potrebuje samca. Nájdite vhodného a vložte ho do terária k samici. Pomocou tabule nebudete potrebovať sledovať záznamy v kartách.

Sú aj iné údaje, ktoré sú vhodné, aby boli zaznamenané a ktoré sa zídu pri odchove v budúcnosti. K údajom, ktoré som už uviedol ešte pridávam teplotu miestnosti, najnižšiu a najvyššiu teplotu v dvojtýždňových cykloch. Tento údaj mi pomáha riešiť problémy s párením lampropeltis pyromelana a lampropeltis mexicana greeri.

Z údajov, ktoré máte k dispozícii môžete vypočítať, koľko myší potrebujete pre chov vašich mláďat a dospelých hadov, porovnávať výsledky chovu pri použití rôznych techník a postupov, porovnávať výsledky keď párite zvieratá rôznych veľkostí, určiť najmenšiu vhodnú veľkosť na párenie, rýchlosť rastu, dopsievania, počet vajíčok v znáške, pomer samcov a samíc z jednej znášky, dobu inkubácie pri rôznej teplote atď.. Údaje a grafy potom môžete použiť aj pre prezentácie. Pokiaľ sa pri chove nevyskytne žiadny problém, tieto údaje nevyužijete, ale akonáhle sa nejaký problém vyskytne, budete mať možnosť porovnať informácie z predchádzajúceho obdobia a zistiť, v čom daný problém spočíva.

Pamätajte na to, že v prírode sú všetky pravidlá len základné a stále sa nájdu výnimky. Mne je to úplne jedno, čo sa píše v knihách, hadi aj tak nevedia čítať. Akceptujem výnimky.

Ak ste profesionálnym chovateľom, budete potrebovať aj ďalšie záznamy o vašom chove, odchove a predaji mláďat. Táto kniha ale nie je o tom, ako zarobiť milióny chovom hadov. Tieto údaje budete potrebovať pre Váš daňový úrad.

Zdravotné problémy a choroby

Korálovkám druhu triangulum sa darí takmer všade, kde sú vytvorené podmienky pre život hadov. Toto vám dá určitú predstavu o tom, aké sú prispôsobivé životným podmienkam. Ak im zabezpečíte základné potreby, odvďačia sa Vám dlhým a zdravým životom. Podobne, ako u ostatných živočíšnych druhov, aj u koráloviek sa vyskytnú určité zdravotné problémy, na ktoré musíte dávať pozor.
 
Problémy so zvlekom. Korálovky druhu triangulum (milk snakes) majú veľmi tenkú kožu. Problémy so zvlekom sú veľmi časté a preto je potrebné zvleky monitorovať. Tento problém je podrobne opísaný v časti zvlek.
 
Vonkajšie parazity. Najbežnejšími vonkajšími parazitmi sú roztoče. Sú to ako smietko malé bezstavovcové živočíchy. Ďalšími veľmi častými vonkajšími parazitmi sú kliešte. Tieto parazity sa najčastejšie nachádzajú na voľne žijúcich hadoch. V dostupnej literetúre nájdete rady, ako vyčistiť a sterilizovať chovné nádoby a teráriá a ako zlikvidovať tieto parazity. Na niektorých miestach na svete je bežné, že voľne žijúce hady majú tieto parazity a môžeme byť akokoľvek opatrný, tieto parazity si nájdu cestu aj do vašich terárií.

Prvý krok, ako zabrániť zamoreniu Vášho chovu roztočami, je vytvorením karantény pre každého nového živočícha, ktorého si doveziete domov. Zvieratá v karanténe by mali byť chované v oddelenej miestnosti, čo najďalej od terárií s Vaším chovom. Počas obdobia karantény budete mať možnosť sledovať chovanie izolovaného hada, jeho zdravotné problémy a prípadnú prítomnosť roztočov. Karanténa by mala trvať minimálne 3 až 4 týždne. V prípade, ak u hada objavíte roztoče, najjednoduchšie riešenie je vložiť do 80 l terária NO PEST plátok o veľkosti 4x2 cm, alebo podobné insekticídne prúžky obsahujúce Vapona R. Vložte NO PEST prúžok do nádoby. Čiastočne prikryte vetracie mriežky a nechajte na vetranie len minimálny otvor. Takto nechajte látku pôsobiť 12 hodín a potom nádobu úplne vyčistite, vydezinfikujte a zároveň dezinfikujte aj všetky nádoby a skrýše. Na dezinfekciu použite 5% - ný roztok chloranu sodného (SAVO). Proces opakujte o dva týždne. Ak máte problémy s roztočami v každom teráriu, zaobstarajte si Vapona R pesticídne prúžky a zaveste ich uprostred miestnosti. Uzavrite všetky vetracie otvory, včítane klimatizácie na niekoľko dní a všetky roztoče by ste týmto mali zlikvidovať. Po niekoľkých dňoch, ak sa Vám zdá, že roztoče sú mŕtve, odstráňte insekticídne prúžky a po 2 – 3 týždňoch proces opakujte. Nenechávajte prúžky v miestnosti na dlhšiu dobu.

Pamätajte, že ak zlikvidujete roztoče a ak sa vám nepodarí zlikvidovať všetky vajíčka, alebo ak vám ostane jedna tehotná samica, problém s roztočami sa objaví opäť.

Upozornenie. Použitie prúžkov napustených Vapona R môže zabiť aj cvrčky a červy, ktoré používate na kŕmenie jašteríc. Niektoré literatúry uvádzajú, že výpary z Vapona R zabíjajú aj pľúcne parazity. Pozorne si prečítajte návod na použitie a dbajte na použitie tejto látky v obývaných miestnostiach a v okolí potravín.
Kliešte. Väčšina kliešťov sa likviduje rovnakým spôsobom ako roztoče. Najjednoduchší spôsob ich likvidácie je natretie tela kliešťa vatou napustenou alkoholom. Po 5 až 10 minútach, kliešť môže byť odstránený z tela hada pomocou pinzety.

Vnútorné parazity. Voľne žijúce korálovky môžu hostiť v sebe niekoľko druhov parazitov včítane červov a prvokov. Zvieratá chované v zajatí sú väčšinou čisté a zdravé,
 ale môžu byť vo výnimočných prípadoch napadnuté aj tie.
 Veľmi často sa u hada vyskytuje bičíkovitý prvok Trichomonas. Tento parazit sa likviduje veľmi jednoducho. Hadovi podávame orálne Metronidazol v dávke 50mg/kg. Čerstvá vorka stolice by mala byť zanesená k veterinárovi od každého novozískaného hada, alebo od hada s podozrením na vnútorné parazity.
Korálovky môžu reagovať citlivejšie na vyššiu dávku Metronidazolu ako ostatné hady, alebo iné plazy.
Červy likvidujeme Panacurom (Fenbendazole) podávaným orálne a v množstve 100mg/kg.
Z pohľadu chovateľov žijeme veľmi zaujímavú dobu. Naše zvieratá sú pre nás veľmi cenné a toto spozorovali aj veterinári. Skúmali a stále skúmajú život plazov a zlepšujú veterinárnu starostlivosť. V minulosti sme sa pokúšali liečiť naše plazy doma. Pokiaľ sa nám s liečbou nedarilo, až potom sme vzali naše polomŕtve zviera k veterinárovi. Veterinár vzal knižku z police a snažil sa v kapitole o plazoch nájsť spôsob liečby. Domov sme sa vrátili s mŕtvym hadom a s účtom od veterinára, ktorý prevyšoval hodnotu zdravého hada. Tak takto už nikdy viac.
Ak predpokladáte vnútorné parazity, ale nemôžete ich identifikovať, budete potrebovať pomoc veterinára. Neváhajte čo najskôr navštíviť nejakého a nechajte ho rozhodnúť o vhodnej a najlepšej liečebnej metóde.
Dôležité knihy odkazujúce na parazity a choroby plazov sú Reptile Care od Frederica Frye a Understanding Reptile Parasite od Rogera Kelinberga.

Zápal v ústnej dutine /stomatitis (vírusová infekcia sliznice dutiny ústnej). Táto choroba nie je veľmi častá u koráloviek. Počiatočné príznaky sú malé červené vyrážkovité bodky okolo ďasien sprevádzané nadmernou tvorbou slín. Po čase, hlavne ak je had v strese, infekcia sa rozširuje a prerastá do celoplošného zápalu sprevádzaného bielou hnisavou tekutinou pozdĺž ďasien a v okolí zubov. Jedným zo sprievodných znakov tejto choroby je, že čeluste hada ostávajú mierne pootvorené. Zanedbanie liečby tejto choroby môže viesť k napadnutiu kostí a neskôr k úhynu hada. Pri včasnom spozorovaní príznakov je liečba zápalu ústnej dutiny jednoduchá. Denné natieranie postihnutého miesta peroxidom vodíka, Lysterinom, alebo Neosporinom, nanášaním vatovou tyčinkou vyčistí infekciu do týždňa, alebo 14 dní.  Pri pokročilom štádiu choroby je nevyhnutné navštíviť veterinára, ktorý rozhodne o podaní antibiotík. Veľmi dôležitá je karenténa, oddelenie hada od ostatných zvierat, do doby jeho úplného vyliečenia.

Infekcia dýchacích orgánov. Korálovky sú veľmi odolné voči chorobám dýchacích ciest. Niekedy keď sú chované v strese, prejavia sa problémy s dýchaním ktoré prechádzajú až do štádia, kedy had pri dýchaní nafukuje zo slín bubliny, prestáva prijímať potravu, často zíva, má zrýchlený dych a nadmernú tvorbu slín v ústnej dutine. Príkladom stresujúcej situácie je nedostatok potravy po znáške, veľké kolísanie teploty, príliš chladné priestory a špinavé prostredie. Po čase táto choroba prechádza do stomatitisu a zápalu pľúc. Pri včasnom odhalení problémov s dýchaním, je liečba jednoduchá, stačí zvýšiť teplotu na 29 st. C do doby, kým príznaky nepominú. Keď sú hady choré, zvyčajne vyhľadávajú a potrebujú teplo. Imunitný systém hada sa posilňuje v teplom prostredí a dokáže si poradiť s chorobou bez potreby zásahu chovateľa.

Keď po niekoľkých dňoch po zvýšení teplotu nepozorujete u hada žiadne zlepšenie, alebo keby sa objavili príznaky zápalu pľúc (zívanie, zrýchlené dýchanie), je potrebné navštíviť veterinára aby podal zvieraťu antibiotiká. Dýchacie problémy môžu byť spôsobené aj vnútornými pľúcnymi parazitickými červami, ktoré prežívajú v pľúcach. Väčšinou je to len u voľne žijúcich zvierat. Ďalšími faktormi ktoré môžu spôsobiť dýchacie problémy sú nevhodný prašný substrát, na ktorý reaguje had alergicky, alebo vlhký hnijúci substrát, ktorý produkuje zdraviu škodlivé plyny. Veterinári sedeli roky v škole, aby sa zaoberali štúdiom všetkých týchto chorôb a hlavne spôsobom ich liečenia. Pokiaľ sa Vám stane, že sa objavia u vašich chovancov nejaké problémy, s ktorými si neviete rady, vtedy Vám odporúčam len jedno – NAVŠTÍVTE VETERINÁRA.

Zadržanie vajíčok. Niekedy sa pri znáške stáva, že korálovky ktoré majú v tele väčší počet vajíčok, majú problémy s vytlačením posledných kusov. Rôzne teórie hovoria o tom, že je to z nedostatku vápnika  alebo z nedostatočnej pohybovej aktivity hada, ktorá vedie k oslabeniu svalov (had je natoľko unavený a slabý, že nemá dostatok síl na vytlačenie všetkých vajíčok).

     Pravdepodobne to bude problém oslabených svalov, pretože keď hadovi pomôžeme s vytlačením zadržaných vajíčok, zistíme, že nie sú o nič väčšie než tie , ktoré nakládol sám. Môžeme skonštatovať, že naše hady sú lenivé! V chovných nádobách nemajú zďaleka toľko pohybu ako vo voľnej prírode, a tak môžeme pozorovať, že naše hady slabnú. Čo proti tomu môžeme robiť? Máme venčiť našich hadov a preháňať ich po dvore? Máme ich nosiť do telocvične? S týmto problémom sa zaoberajú odborníci a dúfam, že čo najskôr nájdu odpoveď. Ak by ste prišli na niečo zaujímavé Vy, dajte mi vedieť. Zatiaľ však žiadny liek neexistuje.

     Pokiaľ dôjde k zadržaniu vajíčok u Vášho hada, existuje niekoľko spôsobov, ako hadovi pomôcť.
     Ak sa zadržané vajíčko nachádza v blízkosti neutrálneho otvoru, dá sa jemným masírovaním tela hada vytlačiť von. Ak je vajíčko príliš veľké a nedarí sa ho vytlačiť, použite väčšiu silu. Keď had nadvihne chvost a Vy uvidíte časť vajíčka alebo nájdete koniec vajíčkovodu (v hornej časti v blízkosti chrbtice), môžete vajíčko prepichnúť a vysať ho injekčnou striekačkou. Potom obal vajíčka opatrne vytiahnite tupou pinzetou. V prípade, ak je zadržaných viac vajíčok, dajte hadovi niekoľko dní na to, aby ich postupne vytlačil čo najbližšie k neutrálnemu otvoru. Pokiaľ sa vajíčka nehýbu a ostávajú stále ďaleko od otvoru, použite dlhý, tupý nástroj, ktorý vsuňte do vajíčkovodu. Pre ľahšie vsúvanie a z dôvodu nepoškodenia vnútorností hada použite lubrikant  (autor nepíše aký, ale rastlinný olej alebo framykoin by bol vhodný).
Pomocou dlhého, tupého nástroja a zároveň masírovaním, sa snažte postupne presunúť najprv jedno vajíčko a potom ďalšie čo najbližšie k neutrálnemu otvoru. Ak sa Vám to podarí, vajíčko vytlačte, alebo ho prepichnite a odsajte jeho obsah, následne vytiahnite obal. Potom urobte to isté s ďalšími zadržanými vajíčkami. Nástrojom si pomáhajte, aby sa had nestočil a vajíčkovod, aby bol čo najviac priechodný. Pokiaľ by bol vajíčkovod prehnutý a nepriechodný, mohol by sa pretrhnúť a vytlačili by ste ho aj s vajíčkom, čo by vážne ublížilo Vášmu hadovi.

     Ďalší spôsob pomoci pri zadržaní vajíčka je vysatie jeho obsahu cez telo s pomocou injekčnej striekačky a hrubej ihly vpichnutej medzi rebrá hada. Odsatím obsahu vajíčka a jeho zmenšením sa zvýši šanca na jeho vytlačenie hadom. Tento spôsob môže ublížiť hadovi tým, že vytečený obsah vajíčka môže spôsobiť zápal vajíčkovodu.
Vo väčšine prípadov, však had túto operáciu prežil a nasledujúcu sezónu zniesol vajíčka bez problému. Niekedy postačí, keď s hadom hýbeme a manipulujeme a to mu pomôže dostať zadržané vajíčka z tela.

     V prípade, ak nepomôže ani jeden z týchto návodov, je nevyhnutný chirurgický zákrok veterinára.V každom prípade odporúčam, aby tieto spôsoby pomoci hadovi so zadržaným vajíčkom boli konzultované so skúseným veterinárom. Je to otázka prežitia a smrti Vášho miláčika.

História chovu

Nasledujúcich 6 príbehov je história môjho chovu a vychádza zo záznamov šiestich koráloviek druhu lampropeltis triangulum. Mal som veľa záznamov na výber, ale väčšina mojich hadov je stále v produktívnom veku, čiže ich história chovu nie je ešte ukončená. Mojími najobľúbenejšími korálovkami, ktoré som choval najdlhšie boli l. t. campbelli a l. t. annulata. Vybral som teda tie najstaršie a najzaujímavejšie exemplára na prezentáciu ich histórie chovu a produkcie mláďat.
Prípad označený Ltc #1 znamená, že ide o lampropletis triangulum campbelli ktorú som choval ako prvú. Označenie Ltc #9064 znamená, že som ponechal označenie od pôvodného majiteľa od ktorého som ju kúpil a zároveň, že som ju získal ako dospelú.

Tabuľky, ktoré prikladám k jednotlivým prípadom vyjadrujú nasledovné:

1. rok v ktorom som hada choval ( doba chovu v rokoch),
2. váha hada po ukončení zazimovania, zvyčajne išlo o marec a váženie pred prvým kŕmením po zazimovaní,
3. dátum znášky,
4. počet vajíčok a váha znášky,
5. váha samice po znáške a pred kŕmením,
6. dátum liahnutia,
7. počet vyliahnutých mláďat a ich pohlavie.

Prípad č.1: LTA #3 Lampropeltis triangulum annulata

Príbeh samice nazývanej Patch-head. Nechcem aby to vyznelo tak, že svojich hadov poľudšťujem a dávam im mená, ale oficiálne bol tento had pre mňa LTA #3. Kvôli farebnej škvrne na hlave, ktorá pripomínala záplatu som túto samicu nazýval Patch-head, čiže zaplátaná hlava, alebo hlava so záplatou. História chovu tejto samice ilustruje problémy so systémom a je jasným prípadom toho, čo chov korálovky v zajatí znamená.

Pred mnohými rokmi môj priateľ z Texasu a ja v Kalifornii sme čelili spoločnému problému s našou váženou štátnou agentúrou na reguláciu zvierat Fish and Game. Štát Texas chcel zakázať chov a predaj koráloviek lampropeltis triangulum annulata a štát Kalifornia chcel okrem zákazu chovu lampropeltis zonata ustanoviť aj zákon na konfiškáciu zvierat a potrestanie chovateľov odňatím slobody. Boli sme obidvaja značne znechutení prípravou týchto zákonov. Môj chov lampropeltis zonata predstavoval v tej dobe kolóniu troch generácií zvierat a niekoľko rokov práce. Chov annulát môjho priateľa v Texase predstavoval dlhodobý chov zvierat v zajatí, ktoré produkovali mláďatá pravidelne.

Preskočím časť, v ktorej sme vyjednávali, ale výsledkom bolo, že som vymenil všetky moje zonáty za skupinu annulát a takto sme predbehli účinnosť zákona a vyhli sa postihom. Takto som získal svoju annulatu so záplatou na hlave. ( pozn. prekladateľa: ja mám samca L. mexicana greeri s lebkou na hlave, tak by som ho mohol volať skull-head, čiže lebkohlav). Bola odchytená v prírode v Texase a bola už niekoľko rokov chovaná v zajatí. Zniesla niekoľko znášok u môjho priateľa. V čase jej výmeny vážila 175,7 gramov a vyzerala veľmi mlado, približne som jej hádal 4 až 5 rokov. Priateľ mi povedal, že v čase odchytu v prírode bola pravdepodobne dvojročnou dospelou samicou. Stala sa mojou najplodnejšou annulatou. Nasledujúca tabuľka Vám ukáže, čo dokázala.

Celkom zniesla 126 vajíčok. Ztoho sa vyliahlo 119 mláďat, 58 samcov a 61 samíc. Priemerne to vychádza na 13 mláďat za rok.

Toto je príklad úspešného 9 ročného chovu. Každý rok, okrem prvého, mala mláďatá 2x. Pomer pohlaví u mláďat bol takmer 50 na 50. Nepočítajúc poslednú znášku 5 neoplodnených vajíčok, úspešnosť liahnutia bola 98%, čo je viac než perfektné. Po druhej znáške v deviatom roku začala odmietať potravu alebo vyvrátila každý kúsok potravy, ktorý do seba dostala. Začala veľmi rýchlo chudnúť a stala sa dehydrovanou. Bolo mi jasné, že nemá šancu na prežitie, tak 14. augusta po 9 rokoch chovu a života u mňa, bola utratená.

Obrovský potenciál ďalších annulát, ktoré po sebe zanechala je nezanedbateľný. 119 mláďat zabralo miesta u ďalších chovateľov a nemuseli byť odchytené z prírody. Zachránila 119 voľne žijúcich hadov od ich odchytu? Pravdepodobne nie, ale som presvedčený, že určite nejaké zachránila. Patch-head, to bol had! Bude mi chýbať.

Prípad č.2: LTC #9064 Lampropeltis triangulum campbelli

     Túto samicu campbelli som kúpil v roku 1984 ako 5 ročnú. Vážila 486 gramov. Predchádzajúcim mjiteľom bola označovaná ako najproduktívnejšia samica chovu. Podľa údajov chovateľa bola odchovaná v zajatí a liahnutá v roku 1979. V roku 1986, po kontrole jej výkalov som zistil prítomnosť črevných parazitov Strongylid  súčasne s parazitmi Trichomonas. Liečil som ju prípravkom Telemin PM odčervovačom. V roku 1987 som už neobjavil žiadny Trichomonas v jej výkaloch, ale červy Strongylid boli stále prítomné ( úplne opačne ako som predpokladal).  Začal som pochybovať o tom, že bola odchovaná v zajatí, ale neskôr som zistil tieto parazity aj u hada, ktorý bol odchovaný v zajatí a neprišiel do styku so žiadnym iným hadom. Pretože tieto parazity nemali žiadny negatívny vplyv ani na plodnosť ani na znášku, nevenoval som liečbe viac pozornosti. Neskôr, keď som prišiel o niekoľko hadov z môjho chovu, vyhlásil som červom a parazitom vojnu. V roku 1989 som túto samicu liečil prípravkom Flagyl R s dávkovaním 50mg/kg, aby som zlikvidoval Trichomonas. V roku 1990 bola samica veľmi podvýživená po druhej znáške. Rok 1990 bol rokom, keď som bol veľmi zaneprázdnený a veľa som cestoval. Moje hady neboli pravidelne kŕmené a ani vykŕmované pred kladením vajíčok. V jej vzorkách som opäť našiel parazity a larvy červov. Liečil som ju Panacurom R a o niekoľko dní som ju našiel mŕtvu. Cítil som sa zle a ťažko som znášal stratu tohto hada. Preto Vám odporúčam, aby ste v podobných prípadoch liečili hada v súčinnosti s veterinárom a nepokúšali sa o domáce neodborné liečenie. Nemyslím si že bola stará, ale bola stresovaná a zničená nedostatkom kvalitnej potravy a nadmernou plodnosťou a produkciou vajíčok. Nasledujúca tabulka ukazuje jej produkciu počas 7 rokov v mojom chove. Niektoré vajíčka boli neoplodnené, ale sú zahrnuté v počtoch a boli vážené.

     Celkovo zniesla 172 vajec a vyliahlo sa 137 mláďat (79%). 82 bolo samcov a 54 samíc, jedno mláďa utieklo z inkubátora, alebo bolo zožrané iným druhom v inkubátore ešte predtým než som ho našiel. Priemerne vyprodukovala 19 mláďat ročne. V tabulke môžete vidieť, že prvá znáška nie je stále najväčšia čo do počtu, ani najťažšia. Veľký rozdiel v počte medzi pohlaviami mláďat je výnimočný. Čas kopulácie je u každého druhu rôzny. Campbelky patria medzi „najrýchlejšie“ priemerne im to trvá 10 – 12 minút. Annulaty sú oveľa „pomalšie“  s priemerom 2 hodiny na kopuláciu.

Prípad č.3: LTC #1 Lampropeltis triangulum campbelli

Tento had sa vyliahol v októbri 1981 z vajec nakladených samicou odchytenou v prírode. Táto samica nakládla svoju prvú znášku ešte pred dosiahnutím veku 2 rokov. Rástla a vyvíjala sa ako ostatné samice, v znáškach nejako nevynikala nad priemer. Umrela v r. 1990 ako 9 ročná. Nedostatok krmiva v r. 1990 pravdepodobne spôsobil jej úmrtie a zároveň som zmeškal kontrolu jej zvleku tesne pred znáškou. Koža vyschla na jej tele, samica mala obrovské problémy so znáškou. Pravdepodobne nemala dosť síl na zvlek a vytlačenie vajíčok. Po dvoch týždňoch zahynula. Tu sú jej záznamy:

Zniesla 115 vajíčok (nepočítam poslednú, neoplodnenú znášku) a vyliahlo sa 88 mláďat (76%). Polovička boli samci a polovica samice (44.44). Nie každá LTC je schopná znášať 3x za sezónu, aj napriek tomu, že je dobre živená. Táto samica mala len niekoľko dvojitých znášok v sezóne, ale priemerne vyprodukovala 11 mláďat ročne. Niekedy, keď samica znesie druhú, alebo tretiu znášku neoplodnenú, znaky prichádzajúcej znášky nie sú také výrazné, ako u znášky oplodnenej. Samica má predznáškový zvlek. Ale ťažko povedať, či ide o predznáškový alebo normálny. 31. septembra 1985 nakládla vajíčka neočakávane a ja som mal samca stále pri nej. Tak sa stalo, že vajcia zožral samec, ale pravdepodobne neboli oplodnené.
     Keď má samica zniesť oplodnené vajíčka, vyzerá byť oveľa „plnšia“ a hrubšia v zadnej tretine jej tela. Aby si to rozoznal, musíš sledovať svôjho hada pravidelne, často a z blízkosti.

Prípad č.4: LTC #2 Lampropeltis triangulum campbelli

     Táto samica je mláďaťom LTC #1 (z prípadu č.3). Nikdy poriadne nejedla a nikdy nedorástla do normálnych rozmerov. Tento prípad môže byť použitý ako dôkaz tvrdenia, že párenie samíc mladších ako 2 roky sa nevypláca. Ja sice môžem poukázať aj na prípady párenia hadov mladších ako 2 roky a predsa boli v ďalšom veku produktívne.  S určitosťou však môžem povedať, že párenie hadov, ktoré nedorástli do potrebnej veľkosti a ktoré nemajú potrebnú váhu sa neodporúča. Tu sú jej záznamy:

     Táto samica bola utláčaná jej spolubývajúcou LTC č.1. Po tom, čo sa stalo v roku 1985, bola daná do chovnej nádoby samostatne a v raste boli zaznamenané určité zlepšenia. Umrela 31. 7. 1990. Ako som spomínal, rok 1990 bol pre môj chov katastrofický. Z časových dôvodov som nebol schopný pravidelne kŕmiť, potravu som hadom dával len tak, aby som ich udržal pri živote. Nedodával som chovaným samiciam dostatok energie na doplnenie tej stratenej pri znáškach. Ako následok, veľa mojich najproduktívnejších hadov vymrelo, alebo boli tak podvyživené, že neboli schopné znášky ani nasledujúcu sezónu. V tomto obore podnikania sa často strieda neúspech s úspechom a nie sú tu ľahko zarobené peniaze. Zdôrazňujem, že správne kŕmenie je pre chovné samice veľmi dôležité.

Prípad č.5: LTC #9067 Lampropeltis triangulum campbelli

     Táto samica bola mojou najhoršie znášajúcou korálovkou. Kúpil som ju v roku 1983 ako trojročnú. Vážila 458 gramov. Prvé 3 – 4 mesiace bola v karanténe a 19. 3. 1984 bola premiestnená do chovnej miestnosti. Nebola zazimovaná u mňa, ale u predchádzajúceho chovateľa mala zníženú teplotu od októbra do polovice decembra. Bola chovaná samostatne a 16. 4. 1984 nakládla 7 vajíčok. Vajíčka boli žlté a napriek tomu, že boli dosť veľké, predpokladal som že sú neoplodnené. Dal som ich do inkubátora a 25. 6. 1984 sa vyliahli dve mláďatá (1.1). Vajíčka boli oplodnené spermiami z minulej sezóny. Táto samica mala v znáške stále minimálny počet vajíčok, aj napriek tomu, že vyzerala byť v perfektnej kondícii.
     Bola nakazená parazitmi Trichomonas a červami strongyle, ale na jej váhe to nebolo poznať. Liečil som ju Panacurom R a Flagylom R, ale jej plodnosť sa nezlepšila. V roku 1988 som ju predal záujemcovi, ktorý ju nechcel na chov (rozmnožovanie). Tu sú jej záznamy:

     Nakládla 84 vajíčok a vyliahlo sa 22 mláďat (10.12) s 26% úspešnosťou. Pokiaľ mám dobré informácie, z Puebla v Mexicu bolo pre účely chovu odchytených 30 hadov. Moje štyri samice vyprodukovali 301 mláďat. To znamená, že 10 krát viac ako bolo odchytených z prírody. Len idiot môže popierať pozitívny vplyv domáceho chovu na zachovanie rodu v prírode. Vďaka domácemu chovu ( v roku 1991 bolo v USA odchovaných 1000 campbeliek) LTC sú oveľa rozšírenejšie ako v minulosti, ich cena klesla, sú dostupné viacerým chovateľom, ktorí nemusia pre campbelku cestovať do Mexica. Príroda sa tým neničí, nepustoší a ľudia môžu získať hada z domáceho odchovu bez parazitov. ( Pozn. prekladateľa: nie každý chovateľ predáva hadov bez roztočov a parazitov, preto je potrebné zachovať u novozakúpeného jedinca karanténu).

Prípad č.6: LTC #3 Lampropeltis triangulum campbelli

     Tento samec sa vyliahol 7. 8. 1982. Vážil 11.2 gramov. Držal som ho v teple a kŕmil som ho niekoľkokrát mesačne až po jeho prvú hybernáciu v novembri 1983. V tej dobe mal 261 gramov. V máji 1983 som ho pripustil k samici LTC 1 a o dva týždne neskôr k samici LTC 2. Zvládol dve párenia vo veku 9 mesiacov úspešne. To znamená, že bol schopný párenia v tak skorom veku a bez hybernácie. Po hybernácii na prelome rokov 1983-84 neodpáril žiadnu samicu, v ejakuláte nemal žiadne spermie. To bolo ovšem len jednu sezónu. V ďalších rokoch úspešne odpáril niekoľko samíc až do roku 1987, kedy som ho predal ďalšiemu chovateľovi u ktorého sa mu tiež veľmi dobre darilo.

Potrebujú samci hybernáciu, aby produkovali spermie? Tieto údaje to nepotvrdzujú, ale ja odporúčam zazimovať aj samcov, aby bola väčšia istota.

Doslov.

Kam sa náš svet rúti? Naše vládne inštitúcie na lokálnej, štátnej a federálnej úrovni nám určujú (alebo sa snažia), čo môžeme robiť s našimi zvieratami. Ich úsilie vynaložené na záchranu zvierat pre budúce generácie, potrebuje usmernenie.
     My sme predsa súčasťou tejto vlády. Pamätám si niečo zo školy, kde nám hovorili, že naša vláda je vládou ľudu, riadená ľuďmi a pre ľudí. Čo sa stalo s touto filozofiou? Znamená to, že ak väčšina ľudí nemá v obľube hadov, tak táto väčšina bude konať v rozpore so zákonom? Z pohľadu menšín a ich práv si neviem vysvetliť, ako je toto možné. Čiže tu je na mieste otázka, čo robiť?
     Určite sa Vám nepáči, že niekto, kto dostáva plat z daní (Vaše peniaze) radí „úradníkom“, ktorí sú platení takisto z daní, alebo z poplatkov za polovnícke a rybárske povolenia (Vaše peniaze), aby sa súkromným osobám (žijúcim z Vašich peňazí) zakázal predaj hadov a plazov pre zisk aj napriek tomu, že sú odchované v zajatí. Budeme tak sprostí, že sa budeme prizerať tomu, ako v prírode mizne určitý druh zvieraťa a zasiahneme až keď zistíme, že z daného druhu ostal na našej planéte len posledný pár?
     Najlepším príkladom našej tuposti je Kondor kalifornský. Poukazujem na financie, ktoré boli vynaložené na odchyt posledných kusov týchto vtákov a ktoré boli minuté na ich záchranu chovom v zajatí (jediná možnosť rozmnožovania) a na udržanie tohto druhu. Keby sa pred 50-imi rokmi povolil chov kondora v zajatí, dnes by sme ich mali dostatok aj pre zabezpečenie množenia sa vo voľnej prírode a tento núdzový stav so záchranou druhu by nemusel nastať. Podobne sa riešili niektoré cicavce (kopytníky), ktoré sa chovali v zajatí a potom sa púšťali do voľnej prírody. Mali by sme mať povolené odchytať zvieratá z prírody (v limitovanom počte, ktorý neohrozí ich stav a existenciu) chovať a rozmnožovať ich v zajatí a predávať mláďatá. Zo zisku by sme odvádzali dane a tieto dane nebudú musieť byť v budúcnosti využívané na záchranu ohrozeného druhu v prírode. Na svete by bola dostatočná genetická zásobáreň rôznych druhov zvierat v zajatí, využiteľná na záchranu ohrozeného druhu vo voľnej prírode (pozn. prekladateľa: zároveň by nedochádzalo k nekontrovateľnému odchytu voľne žijúcich zvierat, ich pašovaniu a preprave po celom svete, pretože by boli k dispozícii na predaj u chovateľov).
     Ako dosiahneme tento stav? Organizujme sa. Musíme presvedčiť väčšinu, že aj napriek tomu, že sa im nepáči to, čo robíme, alebo to, čo chováme, sme neškodní pre spoločnosť a mali by sme mať právo na to, čo robíme, alebo chceme robiť. Ako sa máme organizovať? Staňte sa členmi AFH a iných národných organizácií, ktoré chápu a podporujú myšlienku chovu zvierat v zajatí. Zároveň sa môžete stať členmi regionálnych spoločností zaoberajúcich sa chovom plazov a obojživelníkov a podporovať ich.

Zdroje.

Frye, F. 1991. Biomedical and Surgical Aspects of Captive Reptile Husbandry. Krieger Publishing. pp. 712.

Markell, R. 1990. Kingsnakes and Milk Snakes. T.F.H. pp.144.

Williams, K.L. 1988. Systematics and Natural History of the American Milk Snake. Milwaukee Public Museum. pp. 176.

O autorovi

Robert W. Applegate sa narodil v Riverside, v New Jersey. Vo veku 6 mesiacov sa kopajúci a revúci Robert presťahoval s rodičmi do Kalifornie a od tej doby žil v okolí San Diega. Čoskoro odíde do dôchodku z pozície náčelníka požiarnej stanice v San Clemente Island a plazom sa venuje takmer 40 rokov. Začínal ako mladý chovateľ, zberateľ, neskôr chovateľstvo prerástlo do rozmerov exportéra a importéra a teraz sa venuje plazom ako veľkochovateľ a prednášateľ. Nemá žiadne profesionálne vzdelanie v tejto oblasti a je na to hrdý.
Bob je otvorený kritik toho, čo vidí neefektívne a nefunkčné, a to sú zákony o prírode a regulácii chovu plazov. Okrem toho, že chová 20-30 druhov hadov (väčšinou 3-farebné a albínov), zároveň sa okrajovo venuje aj gilamonster (heloderma suspectum, korovec jedovatý) a beaded lizards (heloderma horridum, korovec mexický). Plazy sú jeho potešením, zábavou a prirodzenou súčasťou jeho spoločenského života. Zároveň sú hlavným zdrojom jeho príjmov. Po odchode do dôchodku plánuje svoj chov rozšíriť.
Robert W. Applegate prednáša o plazoch a obojživelníkoch na seminároch, pracovných stretnutiach a sympóziách.