Koža a šupiny plazov, hadov.

Suchá, šupinatá koža plazov vytvára ochrannú vrstvu medzi podkožným tkanivom a vonkajším prostredím. Zároveň šupiny, štítky a panciere chránia plazov pred odparovaním tekutín z tela a pred poraneniami a útokmi predátorov. Šupiny obsahujú proteínovú látku, ktorá sa nazýva keratín. Keratín je obdobná látka, ktorá je obsiahnutá aj v ľudskom vlase alebo nechtoch. Keratínová vonkajšia koža, ktorá pokrýva šupiny ja neživá a nerastie. Neprispôsobuje sa rastu tela a šupín plazov, teda aj koráloviek a preto, keď plaz túto vrstvu prerastie, vonkajšiu vrstvu kože zvlečie. K zvleku kože dochádza u koráloviek niekoľkokrát do roka . V mladosti je to častejšie t.j. 8-10 krát a v dospelosti je to 2-3 krát do roka. Toto je spôsobené rýchlejším rastom mláďat. V dospelosti had rastie veľmi pomaly a u samíc dochádza k predznáškovému zvleku kože aj v čase tesne pred znáškou.

Zvlek je hormonálny proces a počas tohto procesu sa stará koža oddeľuje od novej a medzi týmito dvomi vrstvami sa vytvára svetlomodrá tekutina, ktorá zmení farbu hada. Túto zmenu nazývame zakalenie. Proces zvleku umožňuje hadovi rásť a zároveň sa zbaviť parazitov.

Šupiny pomáhajú hadovi aj pri plazení. Znižujú trenie a tým pomáhajú znižovať energiu potrebnú pri plazení. Ventrálne (brušné) šupiny sú veľké, obdlžnikové a veľmi hladké a zohrávajú hlavnú úlohu pri pohybe hadov. Na tele hadov, teda aj koráloviek môžeme pozorovať rôzne druhy a tvary šupín. Ich veľkosť a farba je rôzna. Väčšie šupiny, hlavne na hlave a chvostovej časti hada nazývame aj štítkami a na chrbtovej časti tela, od hlavy po chvost a od chrbta po brucho sú šupiny. Hady sa liahnu s určitým počtom šupín a štítok a tento počet sa počas ich života nemení. Mení sa len ich veľkosť (poprípade tvar) počas rastu. Toto využívame pri určovaní druhu, kedy počítame a porovnávame počet, tvar , veľkosť a farbu šupín a štítkov.

Usporiadanie šupín.

Šupiny na tele hada sa navzájom prekrývajú v pozdĺžnom aj priečnom smere podobne ako škridle na streche. Takto pokrývajú šupiny celé telo, ale na hlave sú usporiadané jednotlivo, alebo v pároch. Dorsálne (telové) šupiny sú usporiadané v radoch pozdĺž tela hada a každý rad je diagonálne posunutý. Počet radov šupín je rôzny a môže byť od 10 do 150. Korálovky majú približne od 17 až 19 radov.

Názvoslovie šupín a štítkov.

Štítky na hlave.

Najjednoduchšie je začať s označovaním šupín od nosového otvoru, okolo ktorého sú dve šupiny (štítky) ktoré sa nazývajú nasálne (nosové). Vonkajší nosový štítok sa nazýva prenasálny (prednosový) a vnútorný (smerom k oku) sa nazýva postnasálny (zanosový). Smerom k stredu hlavy od nosových otvorov sú internasálne (medzinosné) štítky, ktoré sa dotýkajú postnasálnych. Medzi dvomi prenasálnymi štítkami na špičke tlamy sa nachádza rostrálny štítok.

Obr. 1 Nasálne, oculárne a horné labiálne štítky

Štítky okolo očí sa nazývajú circumorbitálne, alebo oculárne (očné) s príslušnou príponou pre, post, supra alebo sub. Nepohyblivé zrastené očné viečko ktoré prekrýva oko sa nazýva oculárny štítok, alebo jednoducho viečko. Circumorbitálne štítky smerom k špičke tlamy sa nazývajú preokulárne, smerom dozadu sa nazývajú postokulárne, smerom hore k stredu hlavy sú supraokulárne. V prípade, ak má had štítky medzi okom a pernými štítkami, tieto sa nazývajú suboculárme. Korálovky tieto štítky nemajú.

Medzi preoculárnym a postnasálnym štítkom sa nachádza loreálny štítok.

Obr. 2 Dolné labiálne a temporálne štítky

Štítky pozdĺž pier na tlame sa nazývajú labialis (perné). Horné perné štítky sú supralabialis a dolné sú infralabialis.

Nad očami na temene hlavy medzi supraoculárnymi štítkami sa nachádza frontálny štítok a pred frontálnym štítkom sú prefrontálne, ktoré sa dotýkajú internasálnych.

Za frontálnym štítkom sú parietálne štítky a na bokoch zadnej časti hlavy sú temporálne štítky, ktoré sa dotýkajú postokulárnych.

Obr. 3 Horné, dolné labialis a bradové štítky

Obr. 4 Frontálny a rostrálny štítok

Na spodnej strane hlavy (brade), na špičke spodnej tlamy je mentálny štítok a od neho začínajú spodné perné štítky tzv. infralabialis. Pozdĺž brady spojené s infralabialnymi štítkami je pár anteriornych bradových štítky a za nimi pokračujú smerom ku krku posteriórne bradove štítky.

Šupiny v krčnej oblasti, za posteriórnymi štítkami sa nazývajú gulárne šupiny.

Obr. 5 Bradové štítky

Telové šupiny

Šupiny na tele hadov sa nazývajú dorsálne alebo niekedy aj costálne. U niektorých druhov sú šupiny na chrbtici výrazne zväčšené a tieto nazývame vertebrálne. Zväčšené šupiny na brušnej časti sa nazývajú ventrálne alebo sa môžeme stretnúť aj s názvom gastrosteges.

Obr. 7 Análne štítky

Šupiny a štítky nám pomáhajú rozoznať hadov na úrovni rod a druh, ale orientovať sa pomocou šupín aj na úrovni čeľadí je už problematickejšie. Pri zaradení jedinca do rodu, alebo druhu sledujeme tvar, veľkosť, farbu a počet šupín a štítkov, ich miesto výskytu, ale zároveň porovnávame aj iné morfologické (morfológia - náuka o tvare a forme tela a jeho orgánov) charakteristiky a súčasne ich kombinujeme.

Foto: G. Kerekeš, T. Duška, Text: G. Kerekeš,

Zdroj: www.wikipedia.com Ronald G. Markel and R.D. Bartlett Kingsnakes and Milksnakes