Pojem Teraristika, Plazy
Terárium, teraristika.
Terra je latinské slovo a znamená zem a terárium je chovná nádoba na chov suchozemských živočíchov, hlavne plazov.
Terárium je v podstate výsek určitého prírodného prostredia a podmienok a využíva sa na chov, rozmnožovanie a pozorovanie suchozemských živočíchov. Pomocou terária sa dozvedáme o prejavoch zvierat, o ich spôsobe života, intímnom správaní a spôsobe rozmnožovania. Ak prostredie v teráriu presne modeluje prírodzené prostredie daného živočícha, zvieratá sa v ňom ľahko udomácnia a budú sa správať prirodzene. To umožní chovateľovi skúmať a pozorovať také prejavy z ich života, ktoré by v prírode len ťažko odhalil. Terarista musí pre vytvorenie klímy v teráriu zabezpečiť vhodnú teplotu substrátu a vzduchu, ich vlhkosť a zároveň zmenu týchto podmienok cez deň a v noci a počas rôznych období roka.
Teraristika je vynikajúcim prostriedkom na na získavanie a šírenie vedomostí o zvieratách chovaných v zajatí, prebúdzanie záujmu o prírodu a vzťahu k živočíchom. Zároveň, ak je chov zvierat v zajatí regulovaný, zabráni teraristika hromadnému odchytávaniu zvierat z voľnej prírody a v niektorých prípadoch pomože aj pri zachovaní ohrozených druhov ich množením a návrátením do prírody.
Čo sú plazy ?
Plazy (reptília) rozdeľujeme do štyroch skupín:
1. Hady a jašterice
2. Krokodíly
3. Korytnačky
4. Hatérie
Tak ako vtáky alebo cicavce, aj hady majú chrbticu a preto ich zaraďujeme medzi stavovce. Mláďatá prichádzajú na svet na zemi a hneď po vyliahnutí sa na nerozoznanie podobajú na rodičov. Žijú v suchých i v mokrých oblastiach, ich šupiny totiž udržiavajú stálu telesnú vlhkosť. Navýhodou šupín je, že nedokážu udržať stálu telesnú teplotu plazov, preto ich život závisí na teplote prostredia v ktorom sa pohybujú. Z toho dôvodu nazývame plazy studenokrvnými živočíchmi, aj keď teplota krvi jašterice dosahuje na slnku rovnakú teplotu akou je teplota ľudského tela.
Kde sa vzali ?
Prvé plazy sa objavili pred viac ako 340 miliónmi rokov. Vyvinuli sa z obojživelníkov a je pravdepodobné, že mali veľa spoločných znakov s niektorými dnes žijúcimi jaštermi. Približne pred 230 až 70 miliónmi rokov prestali niektoré druhy obijživelníkov žiť na súši a presťahovali sa do mora, alebo jazier. Na zemi začala vláda dinosaurov. Plazy na sa úspešne rozmnožovali a prispôsobovali sa okolitým podmienkam. Mali schopnosť žiť aj v prostredí, ktoré nebolo prijateľné pre obojživelníky odkázané na vodu.
Hatérie
Táto skupina plazov mala svôj najväčší rozmach v triase a v jure pred 170 miliónmi rokov. Potom tieto plazy začali pomali vymierať a do dnešných čias sa zachoval jediný druh hatérie, ktorý je vlastne žijúcou fosíliou. Je zaraďovaná medzi prvojaštery (prosauria), ktorí sú primitívnymi plazmi. Výzorom sa podobá veľkej jašterici, ale jej anatomická stavba je veľmi zvláštna. Chrbtica je zložená z dvojdutých stavcov a chrbtová časť rebier má krátke, dozaduohnuté háčkovité výrastky. Majú tiež vyvinuté brušné rebrá, ktoré majú zo súčasných plazov len krokodýli. Oči má vyvinuté celkom dokonale, so štruktúrou skutočného oka so šošovkou, dúhovkou a rohovkou.
Hady
Hady sú beznohé plazy s dlhým a úzkym telom a rozdeľujeme ich do troch skupín. Prvá skupina sú primitívne hady, medzi ktoré patria pytóny a veľhady. Druhá skupina sú slepé hady, ku ktorým zaraďujeme slepáne a tretia skupina sú vyššie hady medzi ktoré patria úžovky, kobry, mornáre a vretenice.
Hady sú živočíchy rozšírené po celom svete s výnimkou veľmi chladných oblastí.
Ľudská obrazutvornosť prisudzuje hadom veľa nadprirodzených vlastností. Nepoznanie hadov a ich biológie uvádza veľakrát ľudí do panickej hrôzy už pri pohľade na ne a väčšina z nich cíti k týmto tvorom bezdôvodný odpor práve preto, že o nich majú skreslené predstavy.
Mojou snahou na stránkach www.lampropeltis.sk je ukázať pravdivý a pestrý život hadov - koráloviek, ktorý je aj bez legiend a povier veľmi zaujímavý, poučný a priťahujúci.
Posledná úprava (Pondelok, 17 Máj 2010 08:39)














